ղľáԾ
Eva MALITI (1953), dramatička, prozaička, literárna vedkyňa aprekladateľka z ruštiny. Pôsobí vÚSL SAV, knižne publikovala literárnovedné diela Symbolizmus ako princíp videnia (1996), Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), knihu umeleckých próz Krpatý vrch (1994) a zbierku dramatických textov Hry (2007).
Nemlčať: žena vliteratúre
Anketa vznikla vspolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa aamerickým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky znašich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka aliterárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou vdnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Eva MALITI (1953), dramatička, prozaička, literárna vedkyňa aprekladateľka z ruštiny. Pôsobí vÚSL SAV, knižne publikovala literárnovedné diela Symbolizmus ako princíp videnia (1996), Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), knihu umeleckých próz Krpatý vrch (1994) a zbierku dramatických textov Hry (2007).
1/ ď žena píše na Slovensku drámu, je konfrontovaná stradíciami apredstavami a zabehanými väzbami dosť obmedzenej patriarchálnej spoločnosti. Realizácia dramatického textu býva väčšinou spojená buď soficiálne dotovanými projektmi, alebo závisí od privátnych vzťahov. (Štruktúry vzťahov držia pevne v rukách muži ažena takmer nemá šancu do nich preniknúť...) Naše prostredie upadlo za posledné roky azda ešte viac než predtým, jeho hrubosť až primitívnosť má na kultúru, žiaľ, veľký vplyv. Divadlá programovo nehľadajú umelecky náročnejšie texty slovenských autoriek (ale ani autorov...), lebo sa to vtrhových podmienkach nenosí. Naše divadlo je do značnej miery podriadené mužskému svetu imužskému videniu. Veľmi mužské, avtomto zmysle tradičné sú režijné výklady hier, čo som zažila na vlastných textoch.
2/ Neviem, či som najvhodnejšou respondentkou pre takúto anketu, lebo som naozaj dosť prísna a kritická. Ak mám hovoriť omédiách, sú plne zamestnané prvoplánovými seriálmi (TV) a bulvárnymi informáciami (tlač), veď dokonca aj otázky umenia sa neraz filtrujú cez primitívny bulvár. (Výnimkou zatiaľ ostáva rozhlas, ktorý sa snaží vzdorovať, len neviem dokedy.) Štátne inštitúcie veľmi svojsky nadviazali na maniere bývalého režimu: namiesto reprezentantov jednej strany vnich neraz vládne jedna klanovo-rodová štruktúra, čo mi pripomína niektoré polofeudálne krajiny Orientu. Niekedy má klan podobu sekty, čo býva ešte horšie. Podstatné je, že svoju rodovú či sektársku uzavretosť voči iným si budujú zo štátnych peňazí. Pozitívnu úlohu zohrávajú záujmové združenia, ktoré tvoria väčšinou mladí neskazení ľudia bez minulosti astarých väzieb.
3/ Ženské písanie má viac tvárí. Aj unás existujú autorky ženských románov, bestsellerov, ktoré ani neskrývajú, že im ide predovšetkým o úspech na trhu. (Pre našu súčasnosť je príznačné, že tieto „pisateľky románov“ figurujú voficiálnych slovníkoch slovenských spisovateľov, hoci vnich môžu chýbať autorky čisto umeleckých diel...) Feminizmus sa pre mňa spája sintelektuálnym ženským písaním, je to filozofia, ktorá vyjadruje postoje žien, mapuje ich svet... Mnohé znás, hoci ani nepoznáme práce feministických filozofiek, rozvíjame vo svojejtvorbe myšlienky, oktorých píšu. Reálne feminizmus poskytol autorkám istú záštitu atiež zdôvodnenie zmyslu ich práce. Ako autorka sa cítim sebavedomejšie aplnšie ato určite aj zásluhou feminizmu. Na Slovensku treba veľmi vyzdvihnúť Záujmové združenie Aspekt, ktoré pre ženy, aj pre ženy-autorky urobilo kus práce. Dievčatá zAspektu zasiahli naše tradičné prostredie azľahka pootočili uhol pohľadu. To si treba ceniť.
4/ Pre mňa je písanie veľmi osobná, vnútorná záležitosť. Nie som prívrženkyňou veľkých kolektívnych akcií, hoci moje obavy sú možno zbytočné Pri písaní je človek sám a takto si utrieďuje a formuluje myšlienky, ktoré by rád povedal svetu. No ukazuje sa, že na spoločnej báze feminizmu sa mnohé veci posunuli dopredu aženy na celom svete si postupne vydobýjajú miesto, ktoré im patrí. Osobne som skôr pozorovateľka podobných procesov a vítam všetko pozitívne, ak niekto niečo pre ľudí urobí. Dôležité je, aby ženy neprestávali vystupovať z pozícií humanizmu, ktoré sú im bytostne vlastné.
