痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
膶ÍM 沤IJE LITERATÚRA
Na anketové otázky odpovedá tohtoro膷ný finalista literárnej sú钮a啪e Anasoft litera Ján LITVÁK. Medzi sedem najlepších pôvodných prozaických diel, ktoré vlani u nás vyšli, sú钮a啪ná porota zaradila jeho Bratislavské upanišády (vyd. F.R.&G.). Od konca 80. rokov za膷al publikova钮 svoje básne v literárnych 膷asopisoch, s Kamilom Zbru啪om a Adrianom Turanom patril ku skupine Barbarská generácia. Kni啪ne debutoval zbierkou poviedok 厂补尘辞谤别膷 (1992), zo svojich pobytov v Indii písal reportá啪e a inšpirácie z orientálneho prostredia uplatnil aj v bás艌ach zbierky Krá木 kalichov (1998), ako aj v textoch knihy 沤ivorodka. Lovky艌a 木udí (VSSS 2005). K próze sa vrátil u啪 predchádzajúcou knihou Pijem vodu z Dunaja (F.R.&G 2006).
* Stáva sa pod木a vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenika钮 do ka啪dodenného 啪ivota?
– Mám rád ostrovy. Samozrejme, literatúru tie啪. A v spojitosti s písaním alebo 膷ítaním ob木ubujem aj istý druh odtrhnutosti od ka啪dodenného 啪ivota a stereotypov, ktoré spisovate木a ubíjajú vari najvä膷šmi. Stereotypy síce patria k 啪ivotu, ale treba sa spýta钮 k akému. Ja by som napríklad rád 啪il a tvoril v Indii. Mo啪no v budúcom 啪ivote. Alebo ešte aj v tomto budem 啪i钮 vo Varanasi, v Hampi 膷i v Dwarke – odtia木 by som to mal napríklad blízko na ostrov Bet Dwarka. Nu啪, ale mám teraz malú dcérku, tak ostrov po膷ká. Zavše si doberám 啪enu, 啪e len 膷o sa dcérka vydá, zatancujem si s 艌ou na svadbe a hybaj prvým lietadlom do Indie. Ktovie, ako to bude. Asi budem napokon rád, ke膹 ma nechajú okolo domu ko膷íkova钮 vnú膷atá.
Kamarát, tie啪 spisovate木, si nedávno kúpil na ostrove dom a ponúkol mi, 啪e tam mô啪em chodi钮 aj s rodinou. Asi tam aj zavše niekto nie膷o napíše po slovensky, knihu 膷i báse艌, a ke膹 aj nie, aspo艌 sa vyluftujeme od našej utkvelej spätosti s príslušným literárnym teritoriálnym ohrani膷ením.
* 膶o vám v našom slovenskom literárnom 啪ivote chýba, ako by sa mohla zlepši钮 literárna komunikácia?
– Myslím, 啪e našej literatúre by ve木mi prospelo obnovenie legendárnej kaviarne U Michala v bratislavskom Starom Meste a jej vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Všetci sme tam s literatúrou za膷ínali, a medzi膷asom u啪 aj niektorí z nás skon膷ili – Jo啪o Urban, Karol Pém. Zvláštnu ochranu by si zaslú啪ili aj naše literárne 膷asopisy. Vo Florencii napríklad nemajú ani jediný. Bratislava je v tomto smere, s prepá膷ením, kultúrnou ve木mocou. Len啪e s kultúrou priam susedsky súvisí aj nekultúrnos钮. Naše literárne periodiká periodicky bojujú o holú existenciu. Mašinérii sa niektoré podarilo zlikvidova钮, utlmi钮. Mo啪no je ten boj o existenciu aj na nie膷o dobrý, ale pre autorov, pre ktorých je prostredie literárnych 膷asopisov 啪ivotne dôle啪ité tu a teraz, pre tých zakapávanie 膷asopisov dobré nie je. Autori beletrie, ktorí sa tie啪 ocitajú medzi ohrozenými 啪ivo膷íšnymi druhmi, by mali by钮 hájení celoro膷ne, a teda aj v 膷ase párenia. Zamladi sme si mysleli, 啪e párenie je len slas钮, samopaš, ale neskôr sa ukázalo, 啪e to akosi súvisí s osudom. V prípade, 啪e ide o 膷loveka píšuceho, to dokonca priamo súvisí s osudom literatúry. Aspo艌 Michala nám mohli necha钮. Dodnes sa tam na nás mohli chodi钮 膷itatelia a 膷itate木ky pozera钮.
