ղľáԾ
Vydavateľstvo BUVIK
Adresa: P. O. Box 18, 814 99 Bratislava l
Tel./fax: 02/544 16 092
e-mail: buvik@svsba.sk
龱徱ٱľ첹: Mária Števková
Vznik: 1991
Zameranie, profilové edície:
Do spoločenstva vydavateľov sme vstupovali s altruistickými ambíciami, vziať pod svoje ochranné krídla najmenšie deti a vydávať pre ne krásne, ale zároveň cenovo dostupné knihy. V tomto duchu sme začali sprístupňovať zlatý fond literatúry, zahŕňať deti poéziou Ľudmily Podjavorinskej, Márie Rázusovej-Martákovej, Milana Rúfusa, Tomáša Janovica, preferovali sme autorskú rozprávku v dielach Kristy Bendovej, Daniela Heviera, Jána Uličianskeho, Karla Čapka, Nataše Tanskej, ale vydali sme aj zopár „rodinných kníh“ s adresným výberom ľudovej slovesnosti (Poslali ma naši k vašim, Spievanky a hádanky, Zlatá hrkálka, Ženilo sa motovidlo a iné).
í Ľahké čítanie je venovaná prvákom, zápasiacim s písmenkami, aby ľahko, hravo a s chuťou zvládli techniku čítania skôr, ako odložia knihu pre nezáujem.
Cesty k budúcemu čitateľovi nehľadáme len titulmi, ktoré im pomáhajú vypestovať si čitateľské návyky, ale nemálo času venujeme stretávaniu s deťmi za účasti našich autorov a ilustrátorov. Organizujeme prvý ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže a v spolupráci s galériami a múzeami pozývame deti do ich priestorov, kam mnohé prichádzajú prvý raz. O zaujímavých, ale najmä humorných stretnutiach by vedeli veľa rozprávať v galérii v Martine, Nitre, Piešťanskej knižnici, Trnavskom a Nitrianskom múzeu a momentálne v Trenčianskej galérii, kde až do konca februára ponúka deťom ohňostroj nápadov Svetozár Mydlo výstavou Štyri krajiny detstva.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Kvantitatívny ukazovateľ by asi nevystihol podstatu nášho malého vydavateľstva, skôr nám ide o to, aby sme nezabudli na rôzne vekové kategórie detí. S leporelom rastú deťom prvé zúbky, vtedy dokonca zisťujú, či sú knižky-hračky chutné. Dvojročné dieťa objavuje mláďatká a veci okolo seba, trojročné chce spievať a recitovať. Tajomstvo vzťahov a kamarátstva priťahujú štvorročné deti napríklad v geniálnej rozprávke Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi. Humor zasa v Tanskej knihe S dievčiskom sa nehráme. Ako vidíte, sú to napospol diela našich autorov.
* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004?
– Bolo ich šesť, zato máme úprimnú radosť, že sme pre buvikovských čitateľov objavili skvelého mladého ilustrátora Ľuboslava Paľa v Rozprávkach a bájkach L. N. Tolstého. V minulom roku sa nám podarilo vydať kľúčové dielo literatúry pre deti, jedinečnú zbierku ľudovej slovesnosti Zlatá brána, ktorú po celý život zhromažďovala ako zlaté hrášky spisovateľka Mária Ďuríčková. Žiaľ, rozšíreného a zrevidovaného vydania s ilustráciami Miroslava Cipára sa už nedožila. Je to už iba pocta nášho vydavateľstva jej bohatému životu v detskej literatúre.
* S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2005?
– K 200. výročiu narodenia H. Ch. Andersena pripravujeme jeho autobiografiu Rozprávka môjho života bez príkras v preklade Milana Žitného, jej súčasťou budú ilustrácie V. Hložníka, A. Brunovského, D. Kállaya, K. Štanclovej, Jany Kiselovej-Sitekovej.
Keďže podľa čínskeho horoskopu nastupuje rok Kohúta, a to je obľúbený operenec všetkých detí i mnohých spisovateľov, v edícii Ľahké čítanie pripravujeme trochu recesistické rozprávky-bájky Michala Černíka O kohútikovi a sliepočke.
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Naše edičné prínosy a mínusy zhodnotí čas, lebo literárna kritika je dnes už, žiaľ, „vyhynutým druhom“. Za našu najužitočnejšiu knihu však nepochybne považujem obrázkovú čítanku pre deti s poruchami sluchu Päť prštekov na ruke s priloženou videokazetou. Vyšli sme v ústrety rodičom, ktorí sa s týmto handicapom stretli po prvý raz a nutne potrebovali nadviazať elementárny kontakt so svojím dieťaťom.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Slovenská knižná tvorba pre deti patrila minimálne dve desaťročia medzi európsku špičku, bohato ilustrované rozprávkové knihy našich výtvarníkov (Fulla, Bombová, Brunovský, Kállay, Končeková-Veselá) preberali mnohé významné vydavateľské domy. O to väčšmi ma trápi, že náš domáci knižný trh zaplavili a neustále zaplavujú literárne i výtvarné pahodnoty, rozprávky bez poézie, ilustrácie bez fantázie, záľaha nevkusu. Trápi ma neúcta k najmenším, akoby už neplatilo toľko omieľané – deťom to najlepšie.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Nie som expert, ani diagnostik, ale závidím českej verejnoprávnej televízie jej rozumných a predpokladám aj sčítaných šéfov, ktorí dávajú priestor celým blokom fundovaných relácií o literatúre, o divadle, bez obáv, že ich televízia skrachuje, ak českému autorovi bezplatne spropagujú jeho najnovšiu knihu. U nás majú informácie o nových knihách takmer undergroundový nádych. V tomto okamihu nemám na mysli Slovenský rozhlas a niekoľko jeho skvelých a aj odvážnych redaktorov.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Sny vydavateľov mávajú veľa farieb dúhy, nič nie je stereotypné. To je na tejto profesii najpríťažlivejšie. Mojím snom je skompletizovať tretí súbor 8 x 8 doteraz nepublikovaných Osmijankových rozprávok Kristy Bendovej, lebo humor tejto kultovej autorky nášho vydavateľstva vie nákazlivo rozosmievať a dokáže prebrať z letargie aj zarytého nečitateľa.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Ponovembrový boom spôsobil, že niektoré vydavateľstvá ani nevydali knihu bez takejto nálepky. Takže chudák čitateľ sa čoraz častejšie chytal do pasce, až kým neprekukol obchodný trik. Oveľa účinnejšie je dávkovanie smierou, páčia sa mi inteligentné recenzie edície Svetová knižnica SME, ako aj nevtieravý slogan – knihy sú opäť vmóde. Je to na tebe, milý čitateľ, čo si z ponuky vyberieš.
* Akú knižku práve čítate?
– Práve som dočítala výborný bestseller Da Vinciho kód z Vydavateľstva Slovart. Po ňom som sa s potešením začítala do spomienok Štefana Žáryho na slovenských nadrealistov, elegantne vypravenú knihu Bratislavský chodec (vydavateľstvo PT A. Marenčina). Vrátila ma do čias vysokoškolských štúdií, keď sa nadrealisti „nenosili“ a z UK nám ich požičiavali na zvláštne žiadosti.
