痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Lie膷iv谩聽 sila聽 po茅zie
Re啪is茅r EDUARD GRE膶NER (1931) za膷al 膷asopisecky publikova钮 b谩sne a聽poviedky ako gymnazista (Mlad谩 tvorba, Tvorba, Zborn铆k recit谩ci铆 膶SM, Nov媒 rod). Po 拧t煤diu r茅啪ie a聽dramaturgie na FAMU v聽Prahe pracoval v聽Slovenskom filme. Spo膷iatku ako lektor, dramaturg, asistent r茅啪ie, pomocn媒 re啪is茅r, napokon ako samostatn媒 re啪is茅r hran茅ho filmu. Nap铆sal viacero scen谩rov, preva啪ne k聽filmom, ktor茅 s谩m re啪铆roval. Po rokoch sa op盲钮 vr谩til k聽po茅zii a聽kni啪ne debutoval zbierkou Absol煤tna聽 啪ena (vydavate木stvo ASCO, 2004).
鈥� Z聽tohto obdobia je len prv媒ch sedem b谩sn铆, tie mi vtedy vr谩tili v拧etky redakcie s聽pozn谩mkou, 啪e moje pocity nikoho nezauj铆maj煤, 啪iadali budovate木sk茅 t茅my. Po skon膷en铆 druhej svetovej vojny som mal 拧trn谩s钮 rokov, prec铆til som nad拧enie skoncovania s聽nezmyseln媒m vra啪den铆m i聽euf贸riu ml谩de啪e, ktor谩 bola rozhodnut谩 budova钮 vojnou zni膷en媒 svet celkom inak聽 鈥� a聽tak mi neboli tieto t茅my vzdialen茅. B谩sne o聽mieri聽 mi uverejnili, ale b谩sne citovo zranen茅ho dospievania mi v啪dy vr谩tili. To ma tak pob煤rilo, 啪e som sa prestal usilova钮 o聽迟补办煤迟辞 辫辞茅锄颈耻.
鈥� Po茅zia je pod木a m艌a int铆mny rozhovor s聽vlastnou du拧ou 鈥� a spove膹 je priznan铆m hriechov. A聽hoci pozn谩m i聽hrie拧nu l谩sku, moje ver拧e sa tejto t茅me v盲膷拧inou vyh媒baj煤. Nespoved谩m sa, chcem sa podeli钮 o聽pocity, ktor茅 ma v聽tej chv铆li prerastaj煤.
鈥� Naopak, zbavujem sa pocitov, m谩m rozko拧 zo slov, ktor茅 sa samy ukladaj煤 ved木a seba, aby vydali svedectvo o聽tom, 膷铆m sa moje vn煤tro zaober谩, okrem toho je n谩dhern茅 komponova钮 liter谩rny tvar tak, aby zachoval p么vodn媒 pocit a聽pritom z铆skal ur膷it煤 esteticky p么sobiacu podobu. A m谩m rados钮,聽 ak moje ver拧e vyvolaj煤 u 膷itate木a analogick煤 n谩ladu alebo my拧lienku.
鈥� Je to m么j o 13 rokov mlad拧铆 brat, grafik, 啪iak dvoch velik谩nov slovenskej grafiky: Vincenta Hlo啪n铆ka a聽Alb铆na Brunovsk茅ho, ktor媒 sa tie啪 ob膷as vyjadruje vo ver拧och. Kedysi som sn铆val o聽tom, 啪e vyd谩me spolu knihu, b谩sne a聽ma木by, ale je to ve木mi drah媒 sen. Zvl谩拧tne, 啪e v拧etky moje t煤啪by s煤 neoby膷ajne drah茅.
鈥� Lyrizovan谩 pr贸za, tento 膷isto slovensk媒 fenom茅n (ktor媒 by niektor铆 radi premenovali na 鈥瀗aturizmus鈥�, mo啪no, aby ho zbavili jeho v媒lu膷ne slovenskej jedine膷nosti) ma uchv谩til. O膷aril ma nielen Chrob谩k, ale aj 艩vantner a聽Modr谩 katedr谩la J谩na 膶erve艌a. V拧etk媒ch som chcel prenies钮 do filmu, ale stihol som iba Chrob谩ka, aj z聽neho mi ostal iba projekt na 膶erven媒 jarok. Aj Tatarkov Koh煤tik v聽ag贸nii by sa bol dostal na pl谩tno, keby nedo拧lo k聽okup谩cii 膶SR v聽roku 1968, a聽t媒m k聽dlh茅mu preru拧eniu mojej filmovej kari茅ry.
膶铆m mi je bl铆zky Chrob谩k? Jeho du拧a je r媒dzo slovensk谩, mo啪no a啪 archaicky vrasten谩 do dom谩cej p么dy, no jeho forma je eur贸pska, modern谩. Tie tradi膷n茅 korene a聽modern茅 kvety z聽nich, to je moja trval谩 z谩木uba. Okrem toho Drak je pr铆beh o聽nenaplnenej l谩ske, a聽to je moja t茅ma nielen vo filme. Ve膹 preto som aj svojej zbierke dal n谩zov, ktor媒 vyvol谩va t煤啪bu.
* Chyst谩te vraj 膹al拧iu kni啪ku 木煤bostn媒ch b谩sn铆?
聽鈥� Asi aj vy si mysl铆te, 啪e na l谩sku som pristar媒. Ja si mysl铆m opak. L谩ska nem谩 hran铆c, ani vekov媒ch, ani nijak媒ch in媒ch. Hlbok谩 l谩ska je dokonca jedin谩, ktor谩 dok谩啪e prem么c钮 aj smr钮. Toto bude pr铆beh jednej (mo啪no) poslednej l谩sky. Za l谩sku sa netreba hanbi钮. Je to kni啪ka o聽t煤啪be a聽treba si prizna钮, 啪e t煤啪ba po l谩ske je 膷astokr谩t kraj拧ia ako samotn谩 l谩ska. Kniha sa bude vola钮 Zak谩zan谩聽 z贸na. Pravda, ak sa mi podar铆 ju vyda钮. A聽chcel by som, aby ju ilustroval brat Du拧an. Hoci sme ka啪d媒 in媒, 膷osi spolo膷n茅 predsa len m谩me.
Zhov谩rala sa Anna Sl谩vikov谩
