ղľáԾ
Bratislava, Q 111 2011
Pred vyše rokom rozbúrila vody fínskej literatúry: románom 27 Elikuolema tekee taitelijan akoprvá Nefínka získala cenu zadebut, ktorú udeľujú noviny Helsingin Sanomat, adostala samedzi finalistov prestížnej literárnej ceny Finlandia. Vďaka vydavateľstvu Q111 teraz kniha Alexandry Salmely vychádza aj poslovensky.
,, ,Vy máte vo Fínsku chalupu?‘ so záujmom so záujmom sa spýtala istá osoba, ktorú saoplatí špeciálne si všimnúť, pretože práve znej sastane hlavná hrdinka tohto opusu, asama sasvojej otázke hneď začudovala,“ týmito slovami sa vpríbehu predstavuje jeho protagonistka, 27-ročná Marta Stašková alias Angie, ktorá má rok na to, abypodľa vzoru mnohých slávnych umelcov (o. i. Kurta Cobaina, Jima Morrisona či Jimiho Hendrixa) urobila dieru dosveta aso cťou stihla zomrieť. Na výslnie ju však nemá dostať hudba, ale písanie. Ako študentka fínskej literatúry sa inšpiráciu vydá hľadať nasever, kdeskončí pánubohu zachrbtom arodine čudákov podnosom. Kým ona sa stále hľadá, oni už dávno prestali. Alebo tovzdali. Najmä Piia, ktorej zmladíckych ideálov veľa neostalo ateraz sasnaží hrať dokonalú matku rodiny. 27čiže Smrť robí umelca jerománom odozrievaní,hľadaní identity azmyslu života, ale aj oodhodení ideálov, rezignácii či predstieranom rodinnom šťastí. Vžiadnom prípade však nejde ovývinový román 19. storočia, ale o moderné rozprávanie, vktorom saprelínajú tak štýly písania, ako ajliterárne druhy. Príbeh podávajú štyria rozprávači – Angie, Pánprasiatko, Kassandra aAstra, ktorých identitu čitateľ odhaľuje lenpostupne (apreto juani nebudem prezrádzať). Každý znich vidí realitu (trochu) inak, čím sa dopopredia dostáva problematika objektívneho hodnotenia vecí ajavov apozorujúceho subjektu. Pánprasiatko predstavuje naivný pól, Kassandra pesimistický až nenávistný, Astra odosobnený. Nemalú úlohu vtexte zohráva irónia avtip: nielenže vytvára od stup odzobrazovaného, ale je aj nástrojom spoločenskej kritiky, napríklad dobrovoľnej nezamestnanosti, prílišnej ekologickosti či konzumnosti vmédiách.
Prekladu doslovenčiny sazhostila Silvia Žilinská (kapitoly Kassandra, Astra, Pánprasiatko) a – pre náš priestor netypicky – ajsama autorka (prológ, epilóg, nekrológ a Angie). Ichslovotvorná invenčnosť saprejavila najmä v detsky ladených pánprasiatkovských pasážach. Na úrovni štýlu sazas ako najnáročnejšie javili Angiene literárne pokusy, ktoré siahajú odlyrických pokusov, cezvidiecku prózu, po prúd vedomia či prísne realistické skice zo života. Účasť autorky napreklade dáva prísľub adekvátneho pochopenia východiskového textu, neodstraňuje však jeho nástrahy pripretlmočení doslovenčiny. Akoproblematické sa ukázali niektoré fínske špecifiká: slovenský čitateľ si môže lendomýšľať, že Popeda je fínska rocková skupina aže sviatok 1.mája sanazýva Vappu. Zaraziť ho môže ajsituácia, keď sa zfínskeho rádia ozve Voda, čo ma drží nad vodou (pri preklade bysme volili radšej nejaký neutrálny anglický hit).
Pojazykovej stránke saslovenský preklad snaží zachovávať hovorový charakter najmä Angienho rozprávania apásma priamej reči. Týka sa to ajhrubých vulgarizmov, ktorých použitie vslovenčine však miestami pôsobí silene (hoci ide odoslovné preklady zfínčiny). Na škodu prekladu sú ortografické nedostatky (chýbajúce čiarky, písmená, medzery medzi slovami, nejednotnosť skloňovania slov, rodová rozkolísanosť apod.) ,,Nebudem sazaliečať priemernému čitateľovi anikonzervatívnemu kritikovi, zostanem sama sebou, ajkeby saknihe malo dostať lenvlažného prijatia. Čiže stredoeurópska irónia asarkazmus. Rozprávač saposmieva všetkému avšetkým, ajsebe samému, je neľútostný, alenie vyslovene krutý. Presne. Takto by sadielo zaradilo aj do našej literárnej tradície abolo byvhodné napreklad,“ charakterizuje Angie svoje spisovateľské ambície. Jejslová však platia ajpre knižný debut Alexandry Salmely. Možno neulahodí každému, ale toani nie jejeho cieľom. Svojská kniha, svojský štýl. Avtip.
