Dievča, ktoré uviazlo... - David Lagercrantz

Preklad Jozef Zelizňák
Ikar 2015

Nadviazať na trilógiu Millennium Stiega Larssona (1954 – 2004) určite nebolo jednoduché. Štvrté pokračovanie je však plnohodnotné a môžeme ho brať ako poctu pôvodnému autorovi. Postaral sa oň oceňovaný švédsky spisovateľ a novinár David Lagercrantz. Poprosila ho o to rodina Stiega Larssona.

Titul Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti rozvíja príbeh postáv známych z  predošlých častí. Larsson mal v  pláne napísať desať dielov. Preto je zrejmé, že ani ten tretí nie je úplne ukončený. Najmä Lisbeth Salanderová stále skrýva mnohé tajomstvá. V štvrtom pokračovaní sa posúvame o  pár rokov dopredu. Mikael Blomkvist rozmýšľa nad ukončením kariéry v časopise Millennium, ktorý sa kvôli problémom spája s  veľkým vydavateľstvom a akciovou spoločnosťou. Na prvý pohľad to nevyzerá ako zaujímavý príbeh. Zmení sa to až v  momente, keď do hry vstúpia známy vedec Frans Balder a jeho syn August – autista, ktorý trpí syndrómom savant (ľudia, ktorí sú mentálne

zaostalí, ale majú geniálne schopnosti, napríklad pamäť). Dej sa točí okolo internetu, Lisbeth Salanderová a jej skupina Republika hackerov sa zapoja do hackerského útoku.

David Lagercrantz využíva rovnaký štýl a jazyk ako Stieg Larsson, ktorý si môžeme vychutnať aj vďaka kvalitnému prekladu Jozefa Zelizňáka. Autor si naštudoval štýl jeho trilógie aj novinárskej práce. Zároveň nie je ničím zviazaný, rozvíja si dej podľa vlastného úsudku. Kniha sa číta ľahko a tu narážam na prvé negatíva štvrtého dielu. Najväčšou slabinou sú dialógy, v  ktorých sú si postavy príliš podobné. Hlavní protagonisti Mikael Blomkvist a Lisbeth Salanderová sú síce stále nezameniteľní, no pri ostatných to nemožno tvrdiť. Autor tiež dosť často opakuje rovnaké slová (napr. zaucho) a skladby viet. Menším nedostatkom je prílišné vysvetľovanie zámerov protagonistov v  dialógoch. Najmä vtedy, ak sa to vysvetľuje postave, ktorá o tom vie aj tak dosť. Niekedy platí – mlčanie nad zlato. Do opačného tábora zase patrí absencia niektorých dôležitých udalostí spomenutých len na okraj. Možno aj preto má kniha o sto strán menej než prvý diel Muži, ktorí nenávidia ženy.

Titul Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti možno odporučiť nielen fanúšikom trilerov a detektívok. Iste osloví aj čitateľov zaujímajúcich sa o  fenomén internetu. Kniha rozpráva o  nástrahách, ktoré tento online svet ponúka, a nabáda vyvarovať sa niektorých chýb. Nevyhýba sa ani otázkam umelej inteligencie. Čo sa stane, ak človek vyvinie „bytosť“, ktorá bude múdrejšia ako on? A  čo ak bude chcieť byť samostatnou? Na niektoré otázky je lepšie nepoznať odpoveď.