��������

V dvanástom ročníku súťaže Martinus Cena Fantázie prináša zborník ocenených textov nazvaný Fantázia 2014 (Fantázia media) dvanásť poviedok, ktoré vybrali piati porotcovia a doplnili ich zostavovatelia Lucia Lackovičová a Ivan Aľakša spomedzi 157 príspevkov od 67 autoriek a 90 autorov. Nájdeme tu päticu finálových poviedok na čele s celkovým víťazom Jánom Frankom (Deň, keď sa piatok trinásteho skončil), texty víťazov čiastkových súťaží o najlepšiu prózu v rámci žánrov fantasy, hororu a vedeckej fantastiky, poviedku aktuálneho držiteľa Ceny Bibliotéky, niekoľko bonusov od zostavovateľov, predslov Ivana Aľakšu, doslov Lucie Lackovičovej. A výsledky spoločne s bodovým hodnotením porotcov, nielen k súťaži Martinus Cena Fantázie, ale i ceny Fantázia Award, prvého ročníka súťaže venovanej textom vedeckej fantastiky, fantasy a hororu v angličtine. Najlepšie spomedzi 23 poviedok pridruženej súťaže sa stanú súčasťou elektronickej knihy spoločne s esejou o fantastike a prózou jedného z tohtoročných porotcov, legendárneho Mikea Resnicka, autora skvelej Kiryniagy. Opustím však budúcnosť a vrátim sa k realite.

Antológia Fantázia 2014 odráža aktuálny stav čitateľnosti a pisateľnosti. A aj zmeny. Lebo, veruže, bez zveličovania máme do činenia s trendmi. Medziiným ide najnovšie o prekročenie hranice fantastiky v rámci hororu. Nefantastický horor sa stáva zámienkou na diskusiu o „žánrovej kontaminácii“ a prehreškom voči genológii. Ak si kvôli názornosti pomôžem teóriou množín, konštatujem, že väčšia množina fantastiky obsahuje dve celé menšie podmnožiny (vedeckú fantastiku a fantasy) plus časť podmnožiny tretej (horor), ktorá z tej veľkej množiny trochu vyčnieva smerom k realite a zaobíde sa bez fantastického ozvláštnenia.

Tohtoročný zborník ponúka naozaj pestrú paletu textov.
Nájdete v ňom príbehy o:

• zákernej, zgruntu slovenskej nešťastnej čiernovlasej dedinskej čarodejnici,
• cigánovi a predsedovi JRD bojujúcich s mimozemšťanmi,
• šoférovi nočnej linky v role diabolského masového vraha,
• kamarátoch, ktorí si pomáhajú pri zbavovaní sa nepotrebných tiel,
• schopnosťou neviditeľnosti obdarenom stvorení v rybníku plnom kaprov, rias a byrokracie,
• dievčatku, ktorétrhá fialky na lúke v odeve Červenej čiapočky pri teplote mínus dvadsať stupňov Celzia,
• svete piatich pohlaví paralelných so zmyslovými orgánmi,
• zlomyseľnom majiteľovi antikvariátu, kocúrovi a vplyve čítania na anjelov,
• deformácii indivídua vševediacim Systémom,
• starom dome opradenom dávnou tragédiou,
• problémoch s mágiou v školskom systéme
• a kráľovi zlomyseľnosti Piatkovi trinástom, cintoríne a sile materinskej lásky...

Vládcovia vyšších poschodí literárna nech si povšimnú, že v zozname sa nevyskytuje raketa, vzdialená planéta ani drak. Autori hľadajú fantastiku v bližších priestoroch. Logicky sa úspešnejšie zmocňujú tém, ktoré lepšie poznajú aj z vlastnej skúsenosti. Realita je totiž nesporne nákazlivou ilúziou... Napríklad ilúziou pomeru veľkosti krajiny a počtu jej obyvateľov. Päť a pol milióna obyvateľov Slovenska sa počtom vyrovná jednému priemerne ľudnatému štátu USA (Georgii, Oregonu či Coloradu). Ak by však niekto začal triediť autorov zaoceánskej literárnej fantastiky podľa miesta rodiska, zistí, že v porovnaní so Slovenskom sa Colorado môže schovať! Problémom však je, že Slovensko nemá, na rozdiel od USA alebo Ruska, dostatok ľudského potenciálu na vytvorenie silnej fanúšikovskej základne, ktorá by poskytla autorom solídnejšie možnosti realizácie. Ak teda Ivan Aľakša prostredníctvom súťaže otvára účastníkom dvere smerom von zo žánra a pomocou pridruženej súťaže i do „veľkého anglofónneho sveta“, koná logicky a strategicky premyslene. Aj za cenu „narušenia“ zásad fantastiky. Veď dobrá literatúra má nekonečné množstvo podôb. Dvanásť z nich nájdete aj v tomto zborníku.