ղľáԾ
Sny zrelej samoty
Silvester Lavrík: Villa Lola
Bratislava, Koloman Kertész Bagala – L. C. A. Publishers Group
2004
Mnohostranný umelec avášnivý degustátor životných komplikácií Silvester Lavrík sa po prozaickom knižnom debute Allegro barbaro (2002) hlási sútlou knižočkou Villa Lola. Trocha roztatárený autorský štýl sa vnej ustálil na rozprávaní zjavne inšpirovanom poetikou filmovej poviedky sjedinou postavou. Je ňou učiteľka Kristína, ktorá si prišla zrátať svoje životné mínusy aplusy do izby gréckej vily Lola svýhľadom na more asvábivou zvukovou kulisou jeho šumenia. Toto rátanie sa uskutočňuje vbezdejovom priestore izby, kde zrelá žena premýšľa otom, čo sa sňou stalo, čo zaplnilo jej život ao čo ju pripravil milovaný neverný manžel,dve prekrásne emancipované deti, najlepšia priateľka, ktorá jej zviedla muža anajlepšia priateľka, ktorá sa zrejme utopila vjazere.
Lavrík je však pridobrý autor na to, aby sa uspokojil snejakým výpočtom alebo ofilozofovaním nejakého ľudského osudu asnejakými ordinárnymi morálnymi či mentálnymi závermi. Jeho disciplinované aprepracované štylizácie dávajú od počiatku tušiť, že má za lubom voľačo iné aže jeho cesty povedú do menej vykričaných svetov. Anaozaj, už upútavka na zadnom prebale upozorňuje, že „Kristína má alergiu na slnko“. Aže to bola relevantná informácia, potvrdzuje celé rozprávanie. Slnko je totiž pre Kristínu symbolom samca, ktorému žena obetuje silu ikrásu azktorého napokon, tiež symbolicky, dostane alergické vyrážky. Preto aj celé to životné plátno, na ktorom sa premietajú skutky ineskutky zrelej ženy, má pri všetkej svojej faktografickosti erotické zafarbenie acelý Lavríkov decentný jazyk skúpy na slovo, ozvláštnený iróniou ahovorovosťou,zarámcovaný gréckym koloritom snarážkami na antické báje, vypovedá vlastne odevastujúcom mužskom princípe. Veďhrdinka napokon prišla kmoru preto, aby sa oslobodila od mužskej reality ivnucujúcej sa reality snov omužoch, anašla „raj samoty pre tých, ktorí chcú vojsť do mora“, čo nie je samec. Už táto skutočnosť jej stačí, aby „zjedla rybu mlčania“ (manželského, prirodzene, mlčania medzi mužom aženou) azačala mať rada seba samu. Poetickou štylizáciou avecným lyrizmom Lavríkov text tak trocha pripomína Camusovu poviedku ܻDZžԾ, kde cudzolož taktiež spočíva vodovzdaní sa ženy láskajúcemu moru. Tento akt však nie je uLavríka dokončený, lebo hrdinka neprekročí izbu anapovedané vyvrcholenie zostane vnedohľadne: nie je celkom jasné, či more bude milenec alebo matka.
Lavríkova Villa Lola je vkaždom prípade próza, ktorá naznačuje, že medzi súčasnými výrazovými prostriedkami má svoje miesto aj lyrika, ak má, pravdaže, čo vyjadriť.
Alexander Halvoník
