ղľáԾ
Posvieťme si na ceste ku svetlu
Ján Chryzostom Korec: Ste svetlo sveta
Bratislava, Lúč 2004
Vknihe Ste svetlo sveta kardinála Jána Chryzostoma Korca sa píše: „Apoštolovať znamená vyjsť zizby – do dažďa, blata, snehu, za fičania vetra ...“. Okolnosti vzniku avydania knihy, ktorá je prejavom práve autorovej apoštolskej starostlivosti overiacich kresťanov, tiež neboli ani zďaleka priaznivé. Sú spojené srobotníckym obdobím jeho života (1971–1989), keď bola táto osobnosť slovenskej aj svetovej cirkvi nazývaná „biskupom vmontérkach“. Diela ztohto obdobia sa dočkali nového atentoraz už slobodného vydania vo vydavateľstve Lúč.
Autor vôbec neupozorňuje na ťažkosti stvorbou knižky – totalita akoby nebola, alebo nestála za zmienku. Ojeho postoji svedčí už len fakt, že neriskoval život napádaním prenasledovateľov, ale pastoráciou prenasledovaných. Nešťastím sveta, zdá sa, nie sú nepriatelia kresťanov, ale kresťania, ktorí „ԱԲú“ ostatných láskou asprávnym kresťanským životom. Vychádzajúc zdekrétu olaickom apoštoláte – dokumentu druhého vatikánskeho koncilu – hovorí, že „apoštolát nie je profesionálna záležitosť kňazov. Veriaci Cirkvi nie sú len duchovní konzumenti. Majú spolupracovať životom asvedectvom na spoločnom poslaní Cirkvi.“ Ostrú kritiku si vyslúžia (vyslúžime) všetci, ktorí „necítia nijakú túžbu za niečo sa zasadiť, angažovať sa, niečo zo seba vydať... Aako „zasvätení do problému“ neraz odborne kritizujú tých, ktorí sa zodierajú vslužbe Božej veci...“ Odmietnutie mieru so všetkými názormi adaným stavom malo vkaždej dobe bolestivé následky, tak vsocializme ako aj v demokracii, ato robí knihu nanajvýš aktuálnou. Jej cieľom je zdôrazniť, že nemožno alibisticky rezignovať na ceste nahor, ale že je potrebné neustále riskovať apúšťať sa do boja so zlom. Chce nás vytrhnúť „z duchovnej usedenosti pred televíziou sveta“, upozorniť na nesprávne prežívanie kresťanstva – ľahostajné apriemerné alebo falošné ajednostranné. Burcuje lenivých, povzbudzuje ochotných aobom dáva návod, ako byť „svetlom sveta“. Korcove slová sú silné analiehavé.
Autor píše celkom jednoducho aexplicitne ako človek, ktorý podáva jasné svedectvo. Toto svedectvo je viac apelatívne než meditatívne avolá po odpovedi skutkom. Spôsob, akým sa Korec na veci pozerá aako onich píše, najlepšie vystihujú jeho vlastné slová: „Toto všetko si musíme uvedomiť amusíme ísť na koreň veci, krok za krokom.“ Ako autor knihy dáva ktakémuto počínaniu najlepší príklad: otvorenými očami sa pozerá priamo do temnoty samého jadra problému, ktorým sa zaoberá.
Laický apoštolát je jediným naozaj „bezbariérovým povolaním“ – aj pre starých achorých ana jeho vykonávanie potrebujeme iba jediný naozaj „univerzálny dorozumievací prostriedok“ – silu dobra. Kniha kardinála Korca sa môže stať nenahraditeľnou pre ľudí, pre ktorých sa kresťanstvo vtomto svete stáva problémom, hoci si zodpovedne uvedomujú potrebu svojej angažovanosti. Môže im pomôcť, aby svoje kresťanstvo priviedli do cieľa čo najmenej „zdeformované a okyptené“, aaby sním pomohli aj iným. Knižka, ktorá sama vznikla vobdobí náboženského temna, môže naučiť otvorených čitateľov „پť“ aj vobdobí náboženskej slobody.
Zuzana Hašková
