ղľáԾ
Anni Sumari: Priezračná červená
Bratislava, Ars poetica 2006. Preklad Zuzana Drábeková
á
Priveľa intuície, príliš málo skutkov / obaja sme si slová arétoriku / vyvinuli pre iných, sebe sme nechali / prázdny kruh, do ktorého teraz niekto vchádza - kružnice sú zhodné // Okrem túžby zapáčiť sa / nemáme vsebe nič, / len si plníme povinnosti./ Poctivosť nám robí dobre ako med /užívaný zvonka.//
Autorka týchto veršov, fínska poetka Anni Sumari (1965) vyštudovala literatúru amediálnu komunikáciu na Helsinskej univerzite. Sedem rokov pracovala ako PR pracovníčka, neskôr učila kreatívne písanie. Je autorkou desiatky básnických iprozaických kníh. Tiež prekladá aje editorkou niekoľkých antológii fínskej aseverskej poézie. Výber z jej básní Priezračná červená preložila Zuzana Drábeková.
„Zabudni na seba, zľahka sa dotkni vesmíru“, vyzýva nás Anni Sumari. Vjej podaní však vesmír nie je niečo mimo nás, ani mimo Zeme, ktorú obývame. Vesmír vjej ponímaní môže tvoriť aj jeden človek. Pravda, nie je to anemôže to byť „vesmír“ uzavretý. Anna Sumari vie otom, ako je „vesmír“ jedného človeka komplikovane abolestivo prepojený s „vesmírom“ človeka iného anapokon s„vesmírom“ zvaným ľudstvo, s našou planétou, atá zas svesmírom vkozmickom zmysle slova. Napriek tomu však zostáva stále - nielen nohami, ale aj srdcom arozumom - na zemi, priateľsky sa na nás obracia prostými slovami: „Si pri zmysloch? Si ešte prítomný vo svojich pocitoch? Nerob, čo nenávidíš.“ Jej básne nie sú ohňostrojom metafor, apredsa majú vsebe jas, svetlo, ktoré nám pomáha orientovať sa vnás ivo svete.
„Ak je láska ťažká, začni najslabšími,“ nebojí sa nám priamo povedať. Jej báseň nie je uzavretá, je otvorená voči nám isvetu, rovnako ako nie je uzavretý ani náš život pred životom ostatných. Poetka nás vyzýva vstúpiť, ale ivystúpiť zo seba, uvidieť seba aj iných bez sebaklamov, bez predsudkov abez nenávisti. Hľadá akou cestou sa vyslobodzujeme a nie spútavame, zotročujeme, či zabíjame.
Sumari svojou epištolárnosťou, lebo jej básne majú formu pomyselných listov (Keby som raz napísala list...), svojou konfrontáciou biblických obsahov so súčasnosťou (Pre fínsky rozhlas 24. 12. 1998), etickým amravným zameraním, priamym obracaním sa na čitateľa (“nerob, čo nenávidíš“) pôsobí presvedčivo vo svojej úlohe apoštola vženskom rode, čo píšem bez irónie. Apritom nestráca svoju ženskosť, naopak, je to ženskosť aktívna, silná, ale nie silená, vo svojich básňach vie byť intímna, ale bez lascívnosti a exhibicionizmu. Plynulo, bez zábran apritom citlivo prechádza hranicu medzi súkromným averejným, hľadá to, čo tieto dve hladiny spája, jej poézia je ako voda vspojených nádobách – presná apritom živá aživotodarná. Vydavateľstvo Ars poetica aprekladateľka Zuzana Drábeková nám priniesli knižku básní, ktorá by mohla inšpirujúco zapôsobiť aj vnašom literárnom kontexte, kde je veľká časť súčasnej poézie poznačená hermetizmom, fragmentárnosťou apriveľkým zvýrazňovaním výlučnosti lyrického subjektu, ktorý sa neusiluje opresahy kinému človeku, kiným sociálnym skupinám, pričasto tvrdohlavo a neproduktívne odkazuje len na svoju vlastnú „výlučnú“ skúsenosť.
Jozef Čertík
