ղľáԾ
Objavovanie filozofie s filozofmi
í Osobnosti filozofie Vydavateľstva Alberta Marenčina PT krátkymi monografiami podáva ucelenú predstavu o základných myšlienkach a kontexte tvorby najvýznamnejších filozofov. Hoci sa usilujú osloviť aj laickú verejnosť, ich texty nie sú len opisné, ale prechádzajú i do polemiky a diskusie, miestami do kritiky. Práve preto treba mať na ich čítanie aj isté základy. Monografie sú vynikajúcou pomôckou pre študentov filozofie, serióznejších záujemcov, či pedagógov.
Alison Leight Brown
Hegel
Bratislava, Vydavateľstvo PT 2005
Preklad Miroslav Marcelli
„Zvestovateľ absolútnej moci rozumu“ Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770-1831) zavŕšil jednu významnú tendenciu v klasickej filozofii. Veril, že podstata sveta je dostupná racionálnemu poznaniu, a preto sa rozhodol vybudovať é, ktorý by zachytil celý proces vývinu absolútna. To sa stalo východiskom pre americkú autorku Alison Leigh Brown z univerzity v Severnej Arizone, ktorá písala aj o M. Foucaultovi či fenomenológii klamstva.
Kniha sa začína in medias res esejistickou úvahou o spomínanom Heglovom ée. Prvá kapitola nás však uvádza nielen do jeho kontextu, ale aj do súvislostí Heglovho života a doby. Na tomto pozadí načrtáva tendencie tohto éu. Dozvedáme sa, že podľa Hegla ľudská existencia má zmysel, odmieta však predpisovať, ako by jednotlivci alebo skupiny občanov mali konať. Jeho didaktickému prístupu je najbližšie často citovaná formulácia „rozumnosť je účelné konanie“.
Hegel ponúka porozumenie tomuto svetu ako vzostupnému radu etáp smerujúcich k slobode. Sloboda sa šíri tak v oblasti práva alebo éov zákonov, ako aj v oblasti individuálneho ľudského konania. Tomuto Heglovmu príspevku ku skúmaniu zmyslu života, jeho interpretácii práce Filozofia práva sa venuje celá druhá kapitola.
Cez kritiku Kanta sa dostávame k Heglovmu vzťahu k vzdelanosti, k umeniu, k zjavenému náboženstvu a samotnej filozofii, ktorej úlohou je „písať dejiny empirického“.
Rovnako ako všetci ľudia, aj filozofi robia chyby. Nevyhol sa im ani Hegel – nazdával sa, že jeho é zachytáva každé možné poznanie. Odtiaľ pramenila jeho tendencia k zovšeobecňovaniu. Najrozšírenejšia kritika mu potom vyčítala, že jeho é má sklony k totalitnému mysleniu. Alison L. Brown sa v poslednej kapitole Heglovi kritici obšírnejšie venuje S. Kierkegaardovi, L. Irigarayovi a K. Marxovi, no uvádza i ďalších.
Autorka sa pri analýze diela G. W. F. Hegela neobmedzila len na jeho interpretáciu, pokúša sa hľadať jeho význam v kontexte dejín filozofie, aj v kontexte modernej spoločnosti v diskusiách o spoločenskej realite.
