Priam dobrodružné čítanie
Matúš Kučera: Cesta dejinami – Novoveké Slovensko
Bratislava, Perfekt 2004
Veľký kus záslužnej práce pri poznávaní dejín programovo robí na slovenskom knižnom trhu vydavateľstvo Perfekt. Svedčí otom nielen kompletné vydanie diela nestora literatúry faktu Vojtecha Zamarovského, zameraného predovšetkým na starovek, ale aj ďalšie kvalitné tituly onašej histórii: Ilustrované dejiny Slovenska, Dejiny vkocke, Kto nám vládol ap.
Nedávno vydal Perfekt ďalšiu pozoruhodnú knihu zpera nášho popredného historika prof. Matúša Kučeru Cesta dejinami – Novoveké Slovensko, ktorá nadväzuje na jeho predchádzajúcu publikáciu Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko. Autor sa vknihe zaoberá udalosťami od začiatku 16. storočia do 40. rokov storočia devätnásteho, do času, keď na slovenskú politickú scénu začína vstupovať mladá generácia štúrovcov. Vúvode knihy hľadá prelomový okamih, v ktorom stredovek vystriedal novovek. Vhistórii európskych národov je to koniec 15. azačiatok 16. storočia, teda obdobie charakterizované veľkými zámorskými objavmi, nástupom reformácie či upevňovaním absolutistických vlád monarchií. Vnašich dejinách prelom medzi stredovekom anovovekom datujeme nešťastnou bitkou pri Moháči roku 1526, keď sa po zdrvujúcej porážke uhorského vojska celé územie dnešného Maďarska ajužné oblasti Slovenska dostali takmer na 150 rokov do područia tureckého polmesiaca. Anásledkami moháčskej bitky začína pútavé rozprávanie bohatou slovenskou históriou vyše 300-ročným obdobím. Kniha napísaná príťažlivým štýlom nám približuje všetky dôležité udalosti, ktoré sa vtomto období odohrali na Slovensku, či už to boli neľútostné boje sTurkami, stavovské povstania alebo individuálne zbojnícke akcie, ktoré neskôr vyvrcholili masovými rebéliami proti feudálnemu zriadeniu.
Matúš Kučera sa však nepozerá na Slovensko ako na izolovanú krajinu, ale udalosti na našom území zasadzuje do širšieho historického kontextu adokazuje vzájomné ovplyvňovanie sostatnými susednými ivzdialenejšími krajinami. Aj keď novovek obyčajne spájame predovšetkým spoznaním, nie vždy to tak bolo. Autor upozorňuje, že najmä v 17. storočí, vobdobí protireformačného úsilia, dosiahli krutosti, súdne svojvôle a pohon na domnelé bosorky omnoho väčšie rozmery abrutálnosť ako vtzv. stredoveku. Ale dejiny Slovenska nie sú, našťastie, len dejinami vojen a perzekúcií, je to aj čas rozvoja vedy, školstva a kultúry, najmä počas vlády osvietených panovníkov Márie Terézie aJozefa II., začiatku manufaktúrnej výroby, ale ičas prvého aneskôr aj masovejšieho hnutia za národnostné práva Slovákov. Záver knihy o vstupe mladej generácie pod vedením Ľudovíta Štúra, kodifikácia spisovného jazyka, nám jasne naznačuje, kde bude pokračovať tretí diel Kučerovho putovania slovenskými dejinami.
Cesta dejinami – Novoveké Slovensko zaujme predovšetkým vďaka vynikajúcemu rozprávačskému štýlu autora, ktorý svojimi historickými glosami apostrehmi, citovaním archívneho materiálu, pútavo osvetľuje naše dejiny asuché historické fakty mení priam na dobrodružné čítanie. K výslednému kvalitnému tvaru knihy prispievajú aj dobové ilustrácie, čím si čitateľ môže dotvoriť obraz odanom období.
Ján Bábik