ղľáԾ
Bratislava, Literárne informačné centrum, Svetové združenie Slovákov vzahraničí
Martin, Matica slovenská 2008
Zostavil Anton Baláž
Súčasťou slovenskej literatúry akultúry je aj tvorba autorov žijúcich za hranicami svojej vlasti alebo vlasti svojich predkov. Medzi väčšinovou kultúrou, vktorej žijú, svojimi dielami vmaterinskom jazyku nielen vyjadrujú svoju identitu, ale rozvíjajú obidve kultúry zároveň. Takáto ambivalencia však nijako neuľahčuje dielam, aby sa dostali kväčšinovým čitateľom vzahraničí, anivpôvodnej vlasti tvorcov, atak často zostávajú neznáme pre obidve strany. Preto tri inštitúcie, ktorých poslaním je šíriť slovenskú literatúru vzahraničí – LIC, SZSZ aMS, spojili sily apripravili spoločný projekt. Jeho prvým konkrétnym výsledkom je Antológia slovenskej poézie vzahraničí, ktorá sa pokúša priniesť komplexný pohľad na modernú slovenskú poéziu najmä zdruhej polovice 20. storočia.
Vjej úvode Vladimír Skalský vkrátkosti načrtáva spoločenskú akultúrnu situáciu dvoch miliónov Slovákov (takmer tretina nášho národa) žijúcich vDolej zemi alebo iných západoeurópskych krajinách, vKanade, Južnej Amerike či USA, aby zdôraznil význam tejto edície. K výberu autorov adiel píše: ,,Jediným kritériom bola kvalita diela ajeho význam pre literárny vývin. Autorský kolektív nemal ambíciu posudzovať ľudský či politický profil jednotlivých básnikov, hoci si bol vedomý morálnych zlyhaní niektorých znich, napríklad vo vzťahu krežimu vojnového slovenského štátu.“
Peter Cabadaj vúvodnej štúdii (Polstoročie zápasu oľudskosť aslobodu. Exilová literatúra 1939 – 1989) rozčlenil slovenskú exilovú literatúru do piatich časových etáp. Prvú vlnu emigrácie (1939 – 1945) si vynútilo rozbitie Československa avláda fašistického režimu, vlasť vtedy opustili napr. G. Vámoš, K. Šimončič, P. aJ. Prídavkovci, ale aj J. Slávik-Neresnický alebo T. H. Florin, ktorí sa po vojne vrátili. Vrokoch 1945 – 1950 odchádzali zo Slovenska bývalí príslušníci HSĽS apo februári 1948 aj ostatní nekomunisti asústreďovali sa najmä na politickú publicistiku. Exiloví autori, ktorí opustili Slovensko vrokoch 1950 – 1960, sú všestranne zameraní – národne aj kresťansky. Vobdobí 1960 – 1967 sa najmä básnici venujú univerzálnym témam, reflektujú osobné trpké skúsenosti (napr. R. Dilong, M. Šprinc, E. Vesnin, G. Zvonický). Piatu etapu slovenskej exilovej literatúry vymedzil rokmi 1968 – 1989, vtomto období tvoria predstavitelia staršej generácie, zmladších autorov upozornili napr. Zdenka Beckerová, Irena Brežná, Dušan Šimko.
Antológia približuje tvorbu takmer sedemdesiatich slovenských básnikov, ktorí žili alebo žijú vSevernej aJužnej Amerike, Izraeli, západnej Európe, Srbsku, Rumunsku aMaďarsku. Každej ukážke predchádza krátke heslo oautorovi ajeho tvorbe, autori sú zoradení podľa krajín ich pôsobenia. Poslaním tejto publikácie, po ktorej by mala nasledovať antológia slovenskej prózy vzahraničí, je nielen zoznámiť čitateľov stvorbou našich emigrantských básnikov doma avzahraničí, ale aj vzbudiť záujem otúto neoddeliteľnú súčasť našej literatúry, atým povzbudiť aj začínajúcich autorov za hranicami svojej pravlasti.
Alžbeta Kováčová
