Básnické litánie
Rudolf Dobiáš: Litánie kslobode, Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2009
Rudolf Dobiáš je známym prozaikom aautorom literatúry pre deti amládež, no venuje sa aj poézii. Doteraz vydal básnické zbierky Slávnosti jari (1977) aMedzi trávou avetrom (2004). Tretia, útla knižka obsahuje básnickú skladbu Litánie kslobode, bohato ilustrovanú kresbami Jozefa Vydrnáka.
Litánie kslobode boli napísané krátko po nežnej revolúcii. Sú odrazom doby, ale zároveň ju presahujú. Lyrický subjekt sa neutápa vdetailoch, zaujíma ho to dôležité, zaujíma ho človek ajeho sloboda. Básnická skladba má pevnú apremyslenú štruktúru. Viazaná forma jej dáva ušľachtilý výraz aúdernosť, verše plynú súladne sobsahom. Modlitebné litánie tvoriaopakujúce sa oslovenia aprosby, Dobiášove Litánie kslobode tiež oslovujú aprosia, aj keď nepriamo, skryto, vdruhom či ďalšom pláne. Atakisto sú založené (z formálnej stránky) na opakovaní, opakujú sa tu (vracajú sa) niektoré motívy iverše, napríklad posledný verš každej časti sa stáva prvým veršom časti nasledujúcej; výnimkou je posledná časť skladby, ktorá tvorí syntézu.
Básnik využíva silu protikladu akontrastu. Sloboda môže byť darom izmarom, povzbudením ibremenom, zdrojom radosti ipocitu zodpovednosti: „nájdená vľudskej pene / pre nové pokolenie.“ Sloboda je včloveku, človek ju môže prijať alebo odmietnuť, využiť alebo zneužiť.
Na obálke knihy nachádzame krátke esejistické komentáre kveršom od Antona Srholca aRudolfa Juroleka. Oproti tomu čitateľovi možno budú chýbať nejaké informácie oautorovi ailustrátorovi... Básnik Rudolf Jurolek upozorňuje na istú tajomnosť Dobiášovho textu, ktorého obsah „priťahuje, znepokojuje, provokuje, napĺňa rešpektom“. Kňaz Anton Srholec vo svojej poznámke pekne amúdro píše: „Dobiáš je dôkazom toho, že človek môže svoje ľudské bytie, zaťažené vekom, utrpením apoznaním posunúť do stále nových rovín avýznamov, kde všetko bude už len úžas aspev.“ Aktomu je ťažko niečo dodať.
Ján Maršálek