ղľáԾ
Jubilejný rozprávkar
Pamodaj šťastia, rozprávka, Bratislava, Literárne informačné centrum 2008. Zostavil Ondrej Sliacky
Publikácia spodtitulom Pocta Pavlovi Dobšinskému 1828–1885 vychádza pri príležitosti dvojnásobného jubilea: 180. výročie narodenia a150. výročie vydania Slovenských povestí. Dobšinský patrí vmnohých prípadoch kprvým menám, sktorým sa vnašej literatúre včitateľskom živote stretneme, zčoho vyplýva aj jeho všeobecná známosť. Postojom aprístupom knárodu patril kštúrovcom – jeho zbierka slovenských rozprávok bola nielen folkloristickým výstupom, ale aj objavom pôvodného živlu rozprávačstva, ktoré malo vlastné poetické špecifiká akvality. Stalo sa štedrou truhlicou pre generácie spisovateľov, ktoré rozprávky prerozprávali, ale aj pre tých, čo ich prevzali ako skrytý či zjavný inšpiračný zdroj.
Zostavovateľ O. Sliacky rozdelil texty rôznych autorov do troch častí. Prvú charakterizuje vedecký alebo subjektívny esejizmus. Dôležitá je chronológia života atvorby Dobšinského od zostavovateľa aosobitou atmosférou enigmatických súvislostí zapôsobí esej D. Podrackej Ako sa stať človekom azaujímavý je Feldekov empatický pohľad vpríspevku Tri pohľady na P. Dobšinského. Publikácie tohto typu majú význam, ak aktualizujú tematizovanú osobnosť, teda ak ukážu, že hodnota jej hodnoty má svoje miesto vkaždom čase. Averu dnes, keď sa literatúre pre deti amládež patentovalo takmer bezvýhradne synonymum zábavná literatúra, zišlo by sa zpomníka dejateľa Dobšinského vytesať oštipku živšieho Dobšinského, lebo azda nikto nepochybuje, že aj štipka by voči tomu zábavnému bordelu zavážila. Vtakomto kontexte sa mi zdá iróniou publikovať text dvojice M. Leščák – V. Marčok Dobšinského rozprávky dnes zroku 1985, kde ako bonus svieti vcelku slušivá marxistická pasáž. Ana druhej strane ma mrzí, že sa tu nenašiel priestor pre mladých literárnych vedcov, pre konfrontačného ducha; veď práve pri Dobšinskom máme my inak holubičie nátury jedinečnú šancu urobiť zpocty vpravom zmysle slova vec cti anielen ľúbivo zaškatuľkovanú spomienku vpoložke národnej pamäte.
Druhá časť obsahuje autorsky stvárnené Dobšinského rozprávky vpodaní J. C. Hronského, V. Beniaka, M. Ďuríčkovej, M. Rúfusa, P. Glocka, O. Sliackeho aĽ. Feldeka. Tretiu časť možno vnímať ako emocionálno-ideové memento vyslovené úryvkom zknihy Petra Glocka Rozprávkar arozprávnica oposledných chvíľach Dobšinského života atakisto básňou Igora Válka ٰčԲ zo zbierky Korene aúlomky.
Kniha Pamodaj šťastia, rozprávka má nezanedbateľný informačný aosvetový rozmer, svoju funkčnosť môže napĺňať vo výučbe aako východisko pri literárnych, kultúrnych podujatiach.
Radoslav Matejov
