ղľáԾ
Šepot príčin a zázrakov
Miroslav Bórik: Čakanie na budúcnosť
Košice, Kristína Rybárová – Agentúra K 2003
Rodina Hojstričovcov sa vezie včervenom moskviči úzkou lesnou cestou. Zneznámych príčin vnebezpečnej zákrute havaruje. Šofér moskviča je ťažko zranený, jeho manželka ľahšie, syn Tomáš mizne bez stopy. Počas vyšetrovania postupne vychádzajú najavo zaujímavé súvislosti...
Kapitán Emil Jonáš vraví: Príčiny sú vždy známe, iba neraz už nemá kto o nich podať svedectvo. Veci však nie sú také jasné, ako by sa na prvý adruhý pohľad zdalo: vkrvi zranených Hojstričovcov lekári nájdu neznáme sérum, ktoré spôsobuje, že sa zranenia postihnutých hoja podivuhodne ľahko arýchlo. Vlese sa nájde Tomášova vetrovka, neskôr ikošeľa, samotný chlapec však uniká pozornosti pátrajúcich. Napriek ohnivkám logickej reťaze tu čosi nesedí. Emil Jonáš si márne hryzie pery, nenachádza pokoj ani doma, kde ho čoraz väčšmi znepokojuje správanie syna Romana. Chlapec podchvíľou uniká do lesa, aby napriek otcovmu zákazu pomáhal pri hľadaní nezvestného kamaráta.
Aspoň naoko.
Vskutočnosti totiž práve on, azpozemšťanov len on, celkom presne vie, že Tomáš sa nachádza na palube modulu mimozemšťanov, ktorí sa náhodou vyskytli v inkriminovanej zákrute. Je to presne tak, Roman si je tým celkom istý, pretože: á sa dejú, bez nich by život nebol zaujímavý.
Čakanie na budúcnosť je teda román stojaci na polceste medzi detektívkou avedeckou fantastikou. Bórik príbeh skoncipoval ako myšlienkový dialóg prísne logickej dejovej línie, vyrozprávanej kapitánom Emilom (aoznačenej heslom Príčiny sú známe) slíniou fantastickou, podanou jeho synom Romanom na stránkach pod hlavičkou á sa dejú. Konfrontácia sveta detí adospelých – sveta fantázie asveta presnej, no predsa často zlyhávajúcej logiky, patrí medzi časté témy (nielen slovenskej) vedecko-fantastickej prózy pre mládež. Textu však chýba bezprostredná ľahkosť detského pohľadu na svet. Bórikovi rozprávači nemajú svojsky vypracovaný jazyk, celá knižka sa nesie vkultivovanom, mierne archaickom štýle; Roman sa neprirodzene k svojim trinástim rokom vyjadruje vdlhých, zložitých vetných konštrukciách... Jednoducho povedané, personálni rozprávači vBórikovej knižke navzájom splývajú, respektíve slúžia ako nositelia zviditeľňujúci astelesňujúci dve už spomenuté idey logiky afantázie.
Vobratne zauzlenom detektívnom príbehu napriek autorovmu enormnému úsiliu pôsobí motív mimozemšťanov umelo. Štruktúra príbehu riešenia záhad okolo dopravnej nehody je sama osebe sebestačná; jej rozrušenie prichádza zvonka, je nemotivované, podriadené absolútnej náhode. Mimozemšťania sú zobrazení vmystickej podobe ako „zjavenie“ (strážni anjeli nad miestom nehody). Kontext „viery“ je otvorene vyjadrený vzávere prehľadnými tabuľkami ovýskyte UFO (v jednej znich spočudovaním zistíte, že celok ܴڴDZýٴDZ má 175 percent namiesto obvyklých 100). Vďaka bohu amimozemšťanom je autorovo presvedčenie apresviedčanie ako-tak prekryté miestami naivným, avšak vcelku nie nezaujímavým príbehom, takže tézy nekričia, ale len si navzájom šepocú:
Príčiny sú vždy známe....
á sa dejú...
Miloš Ferko
