��������

Odvážny spis osvieteného filozofa

John Stuart Mill

Poddanstvo žien

Bratislava, Kalligram 2003

Preklad Emil Višňovský

Doslov Mariana Szapuová

John Stuart Mill (1806–1873), významný predstaviteľ empirizmu (v teórii poznania), liberalizmu (v politickej filozofii) a utilitarizmu (v etike), sa zapísal do dejín filozofie  predovšetkým prácami z oblasti logiky, etiky, sociálnej filozofie či ekonómie. Jeho diela sa stali trvalou súčasťou anglického filozofického dedičstva a získal za ne všeobecné uznanie. Špecifické postavenie v kontexte tvorby tohto filozofa má spis Poddanstvo žien (Subjection od Women), prvý raz publikovaný roku 1869, v ktorom Mill vyjadruje – na svoju dobu – neštandardné, priam revolučné názory na postavenie žien (nielen)  v anglickej spoločnosti, vyslovuje kritické výhrady voči rôznym formám znevýhodňovania žien vo verejnej alebo súkromnej sfére. Zaujímavé bolo aj prijatie tohto spisu. Filozofi ho prešli mlčaním alebo odmietnutím: tému sociálnej nerovnosti medzi dvoma pohlaviami, respektíve problémy obmedzených možností žien vo vzdelávaní, v kariére či v politickom živote pokladali akademickí filozofi za nehodnú ich disciplíny, ktorej tradične pripisovali postavenie nad ostatnými vedami. Na druhej strane – čo je pochopiteľné – práca zarezonovala u žien, ktoré sa začínali organizovať v hnutiach za práva žien, pretože poskytovala jasné argumenty a o tie sa mohli oprieť.

Čo podnietilo jedného z najvzdelanejších mužov viktoriánskeho Anglicka k takémuto vystúpeniu za práva žien, a to nielen v teoretickej, ale aj v politicko-praktickej podobe, keď sa počas pôsobenia v anglickom parlamente ako poslanec angažoval za volebné právo žien a aj za prijatie ďalších zákonov zameraných na zlepšenie situácie žien? Na túto otázku sa núkajú dve odpovede: úlohu zohrala na jednej strane Millova liberalistická orientácia, v súlade s ktorou sa ako základný princíp spoločnosti postuluje princíp slobody a spravodlivosti pre všetkých občanov (teda tak pre mužov, ako aj pre ženy), čo väčšina – aj podobne orientovaných filozofov – prehliadala. Druhým faktorom, ktorý vplýval na filozofovu odvahu vystúpiť proti zaužívaným spoločenským pravidlám, bolo dlhodobé priateľstvo a napokon aj sobáš s Harriet Taylorovou, ktorá ho v intelektuálnych diskusiách inšpirovala a viedla k záujmu o otázku ženských práv.

Mill sa v spise sústreďuje na zákony upravujúce manželské vzťahy (najmä na právne aspekty manželskej inštitúcie znevýhodňujúcej ženy), sám skicuje alternatívu tejto inštitúcie, ktorá by bola založená na rovnosti a partnerstve. V Poddanstve žien sa filozof prejavil ako jednoznačný predstaviteľ liberalistickej tradície – z tejto pozície kritizuje každú formu útlaku ženskej polovice ľudstva a zároveň zdôvodňuje potrebu oslobodenia žien spod útlaku. Sloboda je podľa neho základnou podmienkou na rozvinutie schopností každého indivídua a na realizáciu osobného šťastia, na čo má každé indivíduum bez ohľadu na pohlavie právo. Dodnes zostáva aktuálna Millova brilantná argumentácia napríklad v súvislosti s kritikou zaužívaných, ustálených náhľadov na „prirodzenosť“ ženy aj jeho argument, že „prirodzené“ schopnosti žien uplatniť sa vo vede, umení či politike nemožno posudzovať a porovnávať na základe doterajšej historickej skúsenosti. Muži sa v týchto sférach uplatnili oveľa výraznejšie, keď v dejinách neboli pre obe pohlavia utvorené rovnaké podmienky, alebo keď sa výchovou a celkovou socializáciou formovali zámerne odlišné „prirodzenosti“ u oboch pohlaví a tak sa od útleho detstva predurčovali na odlišné sociálne roly…

Vydanie Millovho spisu Poddanstvo žien v slovenčine možno hodnotiť ako edičný čin (a možno sa tešiť aj na pripravované vydania ďalších diel tohto filozofa). Zväzok vhodne dopĺňa fundovaný doslov Mariany Szapuovej, dokresľuje filozofov portrét aj cez prizmu feministických diskusií o tomto ojedinelom spise v dejinách filozofie, v ktorom sa osvietený mysliteľ tak výrazne postavil za práva žien.

Etela Farkašová