ղľáԾ
Daniel Pennac: Diktátor ahojdacia sieť
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Beata Panáková
Daniel Pennac, vlastným menom Daniel Pennachioni sa narodil počas vojnových rokov (1944) vmarockej Casablance a patrí kvýkvetu francúzskych autorov. Hoci sa učil chabo, stal sa učiteľom. Zrejme i preto dokázal napísať skvelú knihu obraňujúcu lajdákov Školské trápenie. Znalosť mnohých zamestnaní mu pomohla pri písaní série kníh orodine Malaussènovcov sdetektívnou zápletkou. Zlásky kliteratúre sa vyznal vbeletristickom kompendiu Ako román. Trochu vúzadí tvorby, ktorou sa preslávil, ostáva dielo Diktátor ahojdacia sieť. Hojda-hoj.
Hojdanenky-hoj... Diktátor sa hojdá vo vedľajšej sieti nezaslúžene. Aj keď vlastne nevedno, či sa vnej naozaj hojdá on, alebo niektorý zjeho dvojníkov, možno dvojník dvojníka dvojníka? Ktožehovie? Zaručene sa vPennacovej rozprávačskej sieti hojdá čitateľ. Hojdanenky hoj...
Hojdulienky-hoj... Príbeh oagorafobickom diktátorovi je vlastne iba rozohrávkou na ďalšie fabulovanie deja ovymyslenom alebo možno aj o skutočnom diktátorovi avymyslených alebo skutočných dvojníkoch diktátora jednej juhoamerickej krajiny. Príbeh medzi vlastnými spomienkami na krajinu, vktorej sa autor zhodou rodinných okolností ocitol, ana ľudí, ktorých pri cestách stretol, osciluje včoraz kratších zákmitoch okolo dokončievania knihy – ako inak – postmodernisticky: oagorafobickom diktátorovi ajeho dvojníkoch. Nakoniec sa ukazuje, že príbeh písania knihy je rovnako príbehom oautorovi ako oprotagonistoch. Hojdulienky-hoj...
Hojdučenky-hoj... Od výmyslov sa Pennac čoraz častejšie preklápa do reality, vdiskurzných príbehoch uvažuje arozvažuje oChaplinovi ajeho prorockom Diktátorovi, oďalších osobnostiach amerického ieurópskeho diania aich postojoch voči diktatúram, odavoch, sláve, preberaní námetov ao všeličom inom. Veď čo iné sa robí najlepšie vhojdacej sieti, ak nie rozmýšľanie? Hojdučenky-hoj...
Hojdky-hoj... Pennacove úvahy nie sú mentorským mudrovaním, sú akoby nezáväzne nahodené. Navyše nesie ich dej vrytme hojdania sa vsieti pri zapadajúcom slnku. Nechýbajú humorné itragické zážitky, opisy vlastných slabostí, paradoxy avtip, jednoducho tomu podmanivému rytmu nechýba ľudskosť. Dokonca ani diktátori aich dvojníci nie sú vykreslení iba surovo amesianisticky, aj oni sú iba ľudia zmäsa akostí, so svojím presvedčením alebo pretvárkou. Hojdky-hoj...
Hoj... hoj... hoj..., taký je diktátorský boj. Raz si hore, raz rozšliapaný vprachu námestia. Ato napokon neplatí iba odiktátoroch. Náš život je ako hojdacia sieť. Raz bližšie knarodeniu abezstarostnosti, raz vpríklone ksmrti azmaru.
Ľuboš Svetoň
