ղľáԾ
Oľudských zlyhaniach
Zuska Minichová: Črepiny zoblohy, Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2007
Kým nedávno vydaná antológia kratších próz poľských renomovaných autorov sci-fi literatúry Železný generál (VSSS) občasného záujemcu otento žáner skôr rozladí, tentoraz vydavateľstvo zbierkou poviedok Zusky Minichovej Črepiny zoblohy trafilo do čierneho. Za výbornú by sme knihu mohli označiť, aj keby ju napísal ostrieľaný kozák, teda vtomto prípade kozáčka, aono Zuska Minichová touto zbierkou len debutuje. Prejavila vnej dostatok talentu vyformovať zaujímavý príbeh, vdýchnuť mu život, využívať prítmie tajomstva, zvládla umenie nedopovedaného, zamlčaného, takže jej prózy majú dostatok švihu inostalgického smútku.
Desať poviedok vznikalo počas viacerých rokov, ale patrilo by kťažkým úlohám vysledovať vnich postupnosť vývoja autorkinho rukopisu. Zjednocuje ich Minichovej umelecký dužnatý naturel ťažko obývateľnej planéty. Knajvydarenejším poviedkam patria Črepiny zoblohy a Myriostejské sviatky dažďa. Vnich naplno avhodne dávkovane rozvinula svoj rozprávačský talent, novosť asmutnú pointu stušením. Stredne veľký modrý vtáčik adzáԾ sú skôr črty sdefragmentovanou štruktúrou, zato sveľmi silným všeľudským nábojom. Poviedky Niralk, Niečo do Zbierky aCestou krvi vsebe obsahujú prvky humoru airónie, náhľadu na svet zopačnej strany, sčasti postmodernisticky poňatého, čo niekedy vyznie prijateľne, niekedy však voči štýlu rušivo. Azda by autorka mohla pouvažovať a svoje inklinácie ku groteskným roztopašným parabolám uplatniť vo veselších fantazijných príbehoch, aké svojho času písal aj Stanislaw Lem, zároveň si však na druhej strane nechať priestor aj na rozvoj svojich nádherných vážnych príbehov. Miešanie vždy neprináša lahodnosť. Možnosti na rozvinutie alebo prehĺbenie príbehu vidieť najmä vpoviedkach ٰáž, Šťastie vhre aSynsystém ticho zavlnil lístím. Nájdeme vnich síce známe autorkine clivé nápevy, kviľbu duše alebo trúchlivú ľahostajnosť amárnosť, avšak čitateľsky sa mi vidia trochu nepresvedčivé.
Jednoznačne možno konštatovať, že Črepinami zoblohy sa prihlásila kultivovaná autorka so zmyslom pre jemné nuansy. Nie vždy dej graduje, ale práve tam, kde sa oto pokúsila azároveň nechala matériu príbehu zdanlivo pokojne plynúť, dosiahla najsilnejší účinok. Vdobrom jej možno závidieť prácu snevypovedaným, len tušeným textom asmetaforickými náznakmi. Jej príbehy nie sú primárne postavené na technickom zázraku, ale na pozoruhodnom biologickom poznaní. Napokon, inklinuje knemu prirodzene aj svojou vedeckou profesiou. Emocionálne silné príbehy rozprávajú onašom vlastnom zatratení, zlyhaní. Verme, že po úspešnom etablovaní sa dielom, ktoré zaujme izriedkavých čitateľov sci-fi, sa od Minichovej vkrátkom čase dočkáme ďalších bravúrnych výkonov. Či už pod jej dievčenským menom, alebo pod novým, ktoré nedávno prijala vmanželstve.
Ľuboš Svetoň
