ղľáԾ
Bratislava, Literárne informačné centrum 2011
Literárny kritik, redaktor Derek Rebro (1979), knižne debutoval vroku 2010 básnickou zbierkou Okamih pred dopadom. Tento rok mu vyšla druhá kniha: Ženy píšu Poéziu, muži tiež, spodtitulom Inovatívne vpisovanie sapoetiek doandrocentrického jazyka, ktorá sazamerala naanalýzu veršov šiestich slovenských poetiek, ale aj naich komparáciu. Rebro vyzdvihol ich prínos preliterárny kontext, okrem iného tiež zpohľadu ich písania nepoznačeného rodovými stereotypmi. Svoj rozbor oprel aj ofeministicky arodovo zamerané teórie. V úvode Prečo a vakom kontexte ozrejmuje výber poetiek, ktorých básne podrobil rozboru, teoretické prístupy akoncepcie, ktoré zvolil. Jeho analýza stojí napevných základoch, jevystavaná spoužitím kvalitnej literatúry z rôznych disciplín – filozofických, feministických, kulturologických, literárnovedných... Vjednej publikácii saocitli štúdie akritiky (nie všetky) uverejnené v rôznych časopisoch azborníku. Autor sapokúšal ukázať (čo sa mupodarilo), že problematizácia tradičných rodových stereotypov je vtvorbe vybraných autoriek prítomná. Ďalej hozaujímali charakteristiky tradične chápané ako „ženské“ a „mužské“ na základe toho, či ide oautora alebo autorku. Zjeho rozboru jezrejmé (stručný sumár svojich výsledkov podáva aj v závere), žeby bolo plytké tieto charakteristiky uplatniť natexty iba na základe pohlavia. K mužskému princípu sa vo všeobecnosti priraďujú prívlastky – rozumový, aktívny, organizovaný, intelektuálny...., k žen
skému – intuitívny, pasívny, spontánny, emocionálny..., teda povedzme zjednodušene – traduje sa (žiaľ, ešte stále), že ženy spisovateľky sú emocionálnejšie amajú väčší odstup odreality narozdiel od mužských autorov. Tradičná kritika vtextoch písaných mužmi zdôrazňovala intelektuálnosť aemocionálnosť potláčala, textom, ktoré písali ženy, intelektuálnosť upierala aemocionálnosť vtískala. Rebro ukázal, že totak nie je. „Ženský“ rodautomaticky nesúvisí s vyššou mierou emocionality, smenším odstupom odreality, presilou sentimentu vtexte.
Na interpretáciu sinevyberal knihy prvoplánovo, aletie, ktoré sa „vyznačujú umeleckou presvedčivosťou“, skrátka autorky, uktorých „dochádza... kprepojeniu estetického sanestetickým, čo spolu s ďalšími spoločnými charakteristikami (zohľadňujúc súčasne špecifickosti každej zpoetiek) ústi v prípade Ružičkovej, Kucbelovej aFerenčuhovej (ale aj ďalších poetiek, ktoré sa doknihy nedostali...) donezámerného vytvorenia generačnej skupiny, ktorú som sipomocne nazval „ANesthetic Genderation“...“ Bližšie pojem vysvetľuje v štúdii Ohriať samedzi múrmi (Vlna, č. 39, 2009), jeho pomenovanie odkazuje aj nafeministickú literárnu vedu a „gender studies“. Rebra zaujíma spôsob, ako savpisujú do (androcentrickej) literárnej tradície iným spôsobom, akoby sme odautoriek očakávali.
Kvôli rozsahu sa doknižky niektoré autorky, naktorých verše bybolo tiež podnetné sabližšie pozrieť, nedostali. Rebro sazameral na Lýdiu Vadkerti-Gavorníkovú (1932 – 1999), Taťjanu Lehenovú (1961), svoje miesto tu má Stanislava Chrobáková-Repar (1960), Nóra Ružičková (1977), Katarína Kucbelová (1979) a vneposlednom rade Mária Ferenčuhová (1975).
Ženy píšu Poéziu, muži tiež je knihou, ktorá inšpiruje čitateľov a čitateľky prečítať sirozoberané verše, následne sa na nepozrieť cezRebrovu interpretáciu, pozrieť sa natexty cezfeministickú arodovú prizmu a hľadať takisto rôzne iné interpretačné roviny.
