ղľáԾ
Podstatne podstatné príbehy
Štefan Huslica: Niekedy
Nitra, AM-SKALKA 2004
Poviedkový debut viacnásobného finalistu a víťaza prestížnej slovenskej súťaže vžánri fantastiky Ceny Gustáva Reussa (2000) obsahuje texty publikované už v zborníku Krutohlav a v časopise Fantázia. Hutné a úsečné, miestami až na hranicu znesiteľnosti, zaoberajú sa dnes aktuálnymi a zložitými problémami: národnostnými rozpormi na Slovensku (Tri farby), prisťahovalectvom a multikultúrnosťou vrámci EU (ǻ徱á), terorizmom, popkultúrou (Hudba), tieňmi socializmu č nacizmu transponovanými do neradostných alternatívnych svetov (Bodnutie včely a i.). Napriek kultivovanému štýlu cítime, že autorovi ide väčšmi o to, čo do svojich próz dáva než ako to spracúva. Výrazová stránka je maximálne zjednodušená, aby sa čtateľ mohol sústrediť na komplex významov, rafinovane prevrstvených iróniou č sarkazmom. Autorovi vonkoncom nestačí tému hravo naznačť. Ide hlbšie, rozoberá problém zviacerých hľadísk. Vpozadí Huslicových textov cítime erudíciu predovšetkým voblasti modernej histórie, ekonomiky a politológie – je to sf vtom najpravejšom zmysle slova, žáner zjednocujúci poznanie sumením, navyše na pozadí už spomenutých, vo vedeckej fantastike málo využívaných vedných odborov. Vkontexte slovenskej vedeckej fantastiky môžeme preto Huslicu smelo označť za zakladateľa politfiction.
Spisovateľ svoje idey neponúka vtieravo na tanieri autorskej reč. Úplne prirodzene vyplývajú zkonania postáv, takže nenáročnému čtateľovi môžu uniknúť pod povrchom bravúrne zvládnutých akčných scén. Najsilnejší účnok autor dosahuje potlačením emocií u rozprávača i postáv. Jeho príbehy sú vyrozprávané akoby spakruky, poloironicky zahundrané ako oznam č správa. Mimoriadne bohatá významová vrstva drobí text na mikrocelky, takže čítanie „na dúšok” je ak nie nemožné, tak prinajmenšom zbytočné, pretože pritom prehliadnete detaily tvoriace podstatu textu. Jeho hutnosť na niektorých miestach prekračuje rámec beletrie smerom keseji (ǻ徱á). Poviedky Narodený vČeskoslovenskej socialistickej č Bodnutie včely poskytujú podľa môjho názoru jeden z najprenikavejších pohľadov na reálny socializmus vslovenskej literatúre.
Ztohto kontextu sa vymykajú úsmevnejšie ladené poviedky o vesmírnom tulákovi Chynaszkim, svojrázna parodicko-ironická intelektuálna verzia vesmírnych opier samotným autorom označená ako vesmírne grotesky.
Tematicky a motivicky sú autorove prózy blízke poviedkam Michala Hvoreckého č Miroslava Žambocha (zbierka poviedok Megalopolis), u Huslicu však nájdeme omnoho menej gest a literátskosti, vistom zmysle i literárnosti. Huslica sa svoje príbehy usiluje podať tak, akoby ich iba zaznamenával vich tvrdej javovej bezprostrednosti. Je to umenie?
Bezpochyby. Podať vymyslený svet tak, aby pôsobil priamo a živo, je takmer zázrak. Predpokladám však, že obom spomenutým označeniam by sa autor, nezmieriteľný to nepriateľ pátosu a štylizácie, rád vyhol. Pretože pre neho sú podstatné len skutočne podstatné mená.
Miloš Ferko
