ղľáԾ
Bratislava, vydavateľstvo slovart 2011
Preklad adoslov Darina Zaicová
Max Schulz jenemanželský synMinny, slúžky židovského obchodníka Abramowicza. Pri určovaní otca si môže vybrať z piatich možností. Všetci kandidáti (stávajú v rade pred matkinou izbou) sú čistokrvní árijci. Napredmestí Wieshalle však žije mnoho Židov. Napríklad Finkelsteinovci. Vlastnia holičský salón, ichsyn Icík sanarodil o dveminúty dvadsaťdva sekúnd neskôr než Max. Následne obrezaný podľa pravidiel obojstranne ostrým nožom mohela. Obrezaný úd dorastie „ani pridlhý, aniprikrátky… taký akurát… zato mocný ahrubý. Preto majú Židia toľko detí” (s. 10), zverí sahrdá pani Finkelsteinová Minne. Slúžka neváha, jeden z hypotetických otcov jepredsa mäsiar, nuž a potom… je všeličo inak, zato však iste vporiadku. Chlapci rastú, chodia do školy, Icík bystrý, Maxpomalší, avšak mocný, dôkladne opisuje od Icíka.
Keď matku prepustia zoslužby, žijú u holiča Slavitzkého. Nie jeMaxovým otcom, ale s matkou sirozumejú, najmä potme. Tohto poľského vysťahovalca vholičskom umení vysoko prevyšuje sused Finkelstein. Upevňuje satretia ríša agenocíde sa už nedá zabrániť. Finkelsteinovci zmiznú. MaxSchulz sa stáva dozorcom zajateckého tábora a masovým vrahom. Ak sachce povojne vrátiť doNemecka a prežiť, musí prijať novú identitu. Najlepšie po Icíkovi Finkelsteinovi, sktorým sedel vjednej lavici, vďaka nemu spoznal (nevdojak) židovské zvyky a napokon ho „služobne“ zabil.
Maska mupostupne prirastá na tvár. Max spätne nevie povedať, odkiaľ pozná podrobnosti o živote Židov. Veľa pochytil, noviaceré detaily prichádzajú samy,zachraňujú život občanovi povojnového Izraela, hrdinovi vojny proti Arabom roku 1948 a vynálezcovi prostriedku narast vlasov. Vzávere prichádza kstretnutiu…
Dočítajte sami. Krutú grotesku, porušenie tabu, vážnosť diskurzu znesvätenú motívom lacných komédií. Útok doradov vlastnej (autor je židovského pôvodu) sebastrednosti atrpiteľstva. Pokus onájdenie nielen postoja, ale iodstupu. Ďalšieho (iného) zorného uhla. Sperspektívou pitvy možnej zameniteľnosti. Človek sa stáva tým, ako saspráva.
Kniha poprvý raz vyšla roku 1977 vovydavateľstve Helmutha Brauna vKolíne. Predtým autora srukopisom vyše šesťdesiati odmietli. „Oholokauste sa nežartuje, takto sa oňom nemá anesmie písať“ (s. 365). Odvtedy román vyšiel vdvadsiatich dvoch krajinách vo vyše dvadsiatich jazykoch.
