ղľáԾ
Odborne oOtčenáši
Slavomíra Očenášová-Štrbová: Modlitba vslovenskej literatúre
Bratislava, Monitor Promotion 2004
Slavomíra Očenášová–Štrbová postupuje vo svojej knihe Modlitba vslovenskej literatúre opatrne aprecízne. Pohybuje sa totiž vslovenskom kontexte v dosiaľ neprebádanom teréne. Hoci charakter textu osciluje medzi literárnou vedou ateológiou, nebadať nežiadané vedľajšie účinky. Práve naopak, oveľa zreteľnejšie sa tak nasvecujú hraničné javy, iným než viacdisciplinárnym spôsobom adekvátne neuchopiteľné.
Úvodná kapitola ozrejmuje teoretické východiská výskumu modlitby zhľadiska antropológie ateológie. Kým prvá časť načrtáva reláciu rodu homo kžánru modlitby ako „pohnútky najvnútornejšieho citu“, ale zároveň aj psychického „obranného, vyrovnávajúceho mechanizmu“, druhá časť ponúka dôkladnú analýzu modlitby ako náboženského fenoménu. Autorka sa upriamuje na protestantskú tradíciu a uvažuje aj nad kreatívnymi aspektmi vrámci skúmaného žánru. Poukazuje na spätosť obsahu modlitby a jej zakladajúcej formy, pričom analyticky postupuje jednotlivými kompozičnými časťami (oslovenie, sedem prosieb, malá aveľká doxológia azáver) vštruktúre Modlitby Pána, ktorú považuje za dokonalú. Konfrontuje ju aj svariantmi v katechizmoch.
Ďalšia časť práce sa sústreďuje na fungovanie modlitby vliteratúre. Slavomíra Očenášová–Štrbová na podklade troch typov lyriky načrtáva koncept modlitby ako formy euchografickej lyriky. Snaží sa vymedziť konštitutívne parametre skúmaného žánru vširšom iužšom zmysle, ale aj jej druhy (kanonizovaná alebo improvizovaná atď.) či ustálenú štruktúru. Autorka poskytuje praktický prehľad modlitbovej literatúry vslovenskom evanjelickom prostredí od prvopočiatkov písanej literatúry na našom území až po posledný údaj zroku 2000, ale aj zaujímavé analýzy variantov či parafráz Otčenáša vslovenskej literatúre.
Tretiu časť práce zaberajú konkrétne texty Otčenáša od pôvodných kanonizovaných variantov až po literárne stvárnené adaptácie 20. storočia.
Cenná kniha Slavomíry Očenášovej-Štrbovej dôkladne osvetľuje mnohé tmavé miesta na mape slovenskej euchografickej poézie. Miestami sa čitateľ nedokáže ubrániť pocitu, že problematika by si zaslúžila aj publikáciu zameraná na všeobecnejšiu kategóriu invariantnej ´modlitbovosti´. Rozptýlenie pozornosti zcentrálneho bodu záujmu, modlitby Otčenáša, by sa však možno odrazilo v nižšej miere precíznosti, ktorá je v tejto práci taká sympatická.
Ľubica Somolayová
