��������

„Pozitívne“ je, že Žofia nie je hrdinka v kladnom slova zmysle. Nekoná len nezištné, dobré skutky s čistým srdcom, na to je priveľmi zocelená neľahkým osudom. Neštíti sa klamať, ak má pred sebou vidinu lepšieho zabezpečenia pre seba a dieťa. Vďaka týmto negatívam získava hlavná postava komplexnosť, je vidno, že autorka sa nesnažila konaním svojej hrdinky nasilu vzbudiť sympatie. Žofia ide za stanoveným cieľom a reakcie

okolia si neberie príliš k srdcu. Ono sa prispôsobuje jej, nie naopak. Niekto by za tým hľadal egoizmus či aroganciu, ale skôr ide o to, že Žofia si je vedomá svojej ceny a dospela do bodu, keď sa rozhodla viac si od života brať, než mu dávať…

Števa Opremčáková nekĺže po hladine, ale ide pekne do hĺbky, nebojí sa odkrývať pravdu či vysloviť názor na politickú situáciu. Osobných výpovedí v takejto podobe je dnes na pultoch kníhkupectiev primálo na to, aby sme ich opomenuli.

(celý )