Krimi prípady reportéra AZ – Ľuboš Jurík

Spisovateľ a publicista Ľuboš Jurík (1947) začal publikovať prípady reportéraAntona Zárubu začiatkom 90. rokov. Knižne vyšli vo viacerých vydaniach a cyklus sa rozrástol na osemnásť príbehov, ktoré okrem detektívnej zápletky vykresľujú aj obraz dobovej atmosféry Bratislavy prvej polovice 20. storočia.


Kostru deväťdielnej kriminálnej série tvoria až traja pátrači pospravodlivosti: reportér bratislavských novín AZ, súkromný detektív apolicajný radca. Príbehy (po dva vkaždom diele paperbackovej edície) saodohrávajú vBratislave tridsiatych aštyridsiatych rokov minulého storočia. Posledné dveknihy Krimi prípady reportéra AZ 15/16aKrimi prípady reportéra AZ 17/18 (Magnum Publisher) načierajú donajproblematickejších tém vojnového apovojnového Slovenska atreba povedať, že saich nezľakli, hoci slovenská literatúra saich dosiaľ dotýkala zväčša iba zcudného odstupu alebo zbezpečných ideologických závetrí. Dnes, keď saJuríkov seriál zavŕšil deviatou knihou, môžeme však povedať aj to, že jedosť dôvodov pokladať autorovu iniciatívu prinajmenšom za užitočnú. Nielenže vyskúšala ochotu slovenského čitateľa čítať kriminálku oddomáceho autora, ale ukázala, že slovenský autor jeschopný ajbez bohvieakej tradície napísať pútavý príbeh ozločine, ktorý sanielen dobre číta apredáva, ale má aj akúsi pridanú literárnu hodnotu. Azda bude ajtrocha úsmevné nazvať Juríka prvolezcom vtomto žánri, no je tonaozaj tak. Zazločin saSlovák odjakživa hanbil, apreto hopripisoval svojmu nepriateľovi. Nuž akáže to už mohla byť detektívka, ak (zlo)činy páchali ibanepriatelia? Jurík medzi prvými vliezol dopasce, kde sú páchateľmi naši rodní. Možno sitrocha pomáha ajarchívmi, no práve preto musia jeho experti nazločin pri „roztváraní“ detektívnej témy vkaždom prípade zabudnúť naideologické barly anaučiť savyrážať doterénu radšej selegantnou vychádzkovou paličkou.

Štyri príbehy dvoch záverečných kníh sanezaobídu bezpolitiky. Kriminalistické aktivity tunarážajú nielen nakonkrétne dobové udalosti (nacistické vyčíňanie vKľaku, arizácia, transporty židov dokoncentračných táborov, SNP, HG, slovenskí letci vzápadnom odboji, február 1948), ale vpríbehoch saocitnú ihistorické postavy (nemecký veľvyslanec Ludin, Tiso, Novomeský, Clementis či židovský agent aneskorší britský tlačový magnát Robert Maxwell). VJuríkových knihách jeale politika nepolitická, viac-menej faktografická, pretože jejnositelia sa vpríbehoch správajú akoliterárne postavy. Živá politika ostáva niekde vpozadí a, pravdaže, vskúsenostnej výbave postáv. Aak reportér Záruba pointuje svoje poznanie výrokom „A teraz už viem… že aj ja… somniekto iný!, znamená to, že politické udalosti zmenili azasiahli svet iľudí takhlboko, že vnich prevláda pocit všadeprítomnej absurdity, strachu adesivých zlyhaní.

Posledná kniha seriálu obsahuje dva príbehy: Vlasť jetam, kdenikto nebol aKto skáče cezkaluže. Prvý saodohráva poTisovej smrti vroku 1947apátra sa vňom povrahovi podnikateľa, niekdajšieho činovníka Hlinkovej gardy aarizátora. Dohry vstupujú slovenskí príslušníci Kráľovského letectva Veľkej Británie (RAF), objavujúci sadoma poukončení svojej odbojovej misie. Druhý saodohráva vcirkuse, vktorom maskované strašidlo hľadá tajné dokumenty oharmonograme presunov nemeckých transportov akultúrnych pamiatok ulúpených nacistami. Hlavnými hráčmi sú tucirkusoví zamestnanci zapletení doprotinacistickej špionážnej siete Červená kapela, ktorí sa vrátili zkoncentračných táborov avybavujú si účty. Noocitneme sa ivšľachtickom kaštieli, ktorého obyvatelia prežívajú poslednú krízu svojho stavu. Vprvom príbehu savrah nájde vsúradniciach logických dedukcií aintuície troch spomenutých pátračov, vdruhom príbehu sazločin aninestane, alecelé dianie saorganizuje okolo falošných motivácií, ktoré vyústia do príslušnej prekvapivej pointy. Obidva príbehy sú zmäkčené akousi nostalgiou, ktorá nie jelen smútkom zastarými predvojnovými časmi, ale iclivým povzdychom zanenávratnými mladými letami účinkujúcich postáv. Tie ho však vyvažujú činorodosťou, no ajrozprávačskou bodrosťou, humorom či aluzívnou iróniou (napríklad cirkusový principál savolá Václav Klaus). Vďaka tomu sa vJuríkových kriminálkach skrýva možno viac nonšalantnosti akonapätia, ale vkaždom prípade je vnich čo čítať. Vrozprávaniach sanezaprie investigatívny novinár, aleani šikovný kombinátor príbehov, ktoré chcú ajcez kriminálny žáner vysloviť čosi dôležité onašom svete.