ղľáԾ
Bratislava, Ivan Štefánik 2006
Two up bola hazardná hra austrálskych zlatokopov. Do vzduchu sa vyhadzovali dve mince aprijímali stávky, či padnú dve hlavy, dva orly alebo ich kombinácia. Väčšina stávok, ktoré uzatvárajú autori tejto knihy, pripomína túto hru. Ťažko povedať, kto bol pôvodným iniciátorom myšlienky tohto projektu. Je síce pravda, že Fedor Gál má zpodobného písania už skúsenosti: vminulosti vydal knihu podobných rozhovorov sPetrom Zajacom aMichalom Áčom. Ibaže táto knižka sa od predošlých predsa len vniečom zásadne odlišuje. Nielen vtom, že na začiatku bola údajne nevinná poznámka Eugena Gindla onegatívnej úlohe západného kolonializmu na svetové dejiny počas ich spoločnej cesty do Indie, vďaka ktorej sa pohádal so svojím najlepším priateľom Fedorom Gálom už vlietadle. No najmä vtom, že kým predchádzajúce dialógy Fedora Gála sa nesú vznamení vzájomného ideologického porozumenia, v39 mailoch sEugenom Gindlom sa nezhodli prakticky na ničom aich diagnóza stavu sveta je tak zarážajúco odlišná, až si človek nepoznajúci pevnosť ich vzťahu musí položiť otázku, čo vlastne ešte drží pokope toto priateľstvo. Na druhej strane, kým vknihe rozhovorov sPetrom Zajacom 1+1 to bol jednoznačne Fedor Gál, ktorý intelektuálne ťahal celý dialóg, poznajúc úctyhodný kritický rádius tohto autora dnes musí šokovať, akú povrchnú pózu zaujal tentoraz.
Kniha Two up vpodstate nie je dialógom, ale paralelnými monológmi. Tento fakt Eugen Gindl svojmu partnerovi na viacerých miestach aj vyčíta. Kým on zavalil svojho priateľa obrovským množstvom argumentov, vychrlil na neho horu údajov ačísel, Fedor Gál jeho poznámky aotázky nielenže často ignoroval, ale dokonca nezmyselne menil tému neraz aj úplne od veci. Chýba tu nielen vzájomné porozumenie, ale aj zrozumiteľnosť takéhoto správania. Poctivý intelektuálny dialóg môže totiž prebehnúť iba za predpokladu, že jeho účastníci príjmu ako východisko rovnaký referenčný systém. Potom si však takáto diskusia vyžaduje doslova krutú askézu. Pretože ak je diskusia vedená správne, teda podľa pravidiel logickej analýzy, ak všetci berú do úvahy iba samotnú skutočnosť anesledujú iný záujem ako záujem faktu, potom by niekto musel zmeniť svoj názor apriznať, že sa mýlil. Poctivá diskusia teda predstavuje na jednej idruhej strane určité riziko, lebo jeden zjej účastníkov sa mýli. Takýto dialóg by mal logicky vyústiť do priznania omylu. To však nie je možné pri takom nastavení diskusie, aká panuje vknižke Fedora Gála aEugena Gindla.
Vprvom rade obaja autori na krste knihy priznali, že mailovú korešpondenciu si vymieňali svedomím, že ju raz budú pravdepodobne publikovať. To, prirodzene, determinuje charakter dialógu. Na druhej strane treba priznať, že konečný nápad sa zrodil spontánne, čo znamená, že obaja autori sa dohodli na nezasahovaní do konečnej podoby textu. Okrem drobných štylistických úprav avyčiarknutí niekoľkých výrazov autenticky ponechali všetko vpôvodnom stave, vrátane vulgarizmov. Vznikla tak veľmi šťavnatá knižka, vďaka ktorej niektorí ľudia nebudú pokojne spávať. Posledná publikácia Fedora Gála napríklad vraj spôsobila, že Peter Zajac aMartin Bútora sa dodnes nerozprávajú. Vtejto knihe sa najmä Eugen Gindl vyjadruje veľmi otvorene apomerne nevyberavo na adresu niektorých mediálnych celebrít. Zfaktografického hľadiska sú informačne neporovnateľne bohatšie Gindlove repliky, ktoré pre zasvätených ľudí síce neprinášajú nejaké prekvapujúce či objavné skutočnosti, no sú sviežim zhrnutím všetkých relevantných titulov oalternatívnych možnostiach súčasného vývoja. Kniha je cenná najmä vtom, že odkrýva dva nezmieriteľné svety, ktoré vychádzajú zabsolútne až šokujúco odlišných paradigiem či hodnôt. Odkrýva novú, doteraz viac-menej ignorovanú podobu vyostreného sociálneho aideologického konfliktu, ktorá už dávno neprebieha vprimitívnych ľavo-pravých súradniciach. Anúti jasnejšie si uvedomiť nezlučiteľnosť oboch filozofií.
Eduard Chmelár
