Jean-Paul Bled: Mária Terézia
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007
Preklad Marta Činovská
Mária Terézia je v stredoeurópskom prostredí natoľko známa, že mi neostáva iné, ako začať klišé: kto by nepoznal Máriu Teréziu? A predsa! Je cisárovná matka natoľko známa, že okrem jej bratislavskej korunovácie dôverne poznáme jej panovnícke činy, vojny, ktoré viedla, územia, ktoré stratila, reformy, ktoré zaviedla v spoločenskom aj politickom živote, súkromný život, názory na politiku, vladárske schopnosti a ambície, ale aj skryté sny a túžby? Pochybujem. Moju trúfalú pochybnosť zrejme zdieľa aj Vydavateľstvo Slovart, ktoré na sklonku minulého roku obohatilo knižný trh atraktívnym životopisom z pera renomovaného francúzskeho profesora histórie Jeana-Paula Bleda, navzdory tomu, že literatúra o tejto obľúbenej panovníčke v našom čitateľskom priestore neabsentovala (hoci si uvedomujem relatívnosť onoho výrazu). Bled sa ako profesor histórie na parížskej Sorbonne venuje moderným dejinám nemecky hovoriacich krajín a vo svete literatúry nie je nováčik. Má za sebou už úspešný životopis cisára Františka Jozefa i Dejiny Viedne.
Život Márie Terézie podáva veľmi vyvážene, objemovo sa nesústreďuje na nijakú parciálnu tému na úkor inej, napokon, aby priblížil túto azda najznámejšiu habsburskú cisárovnú a českú a uhorskú kráľovnú, ktorá panovala 40 rokov, nič iné mu ani neostáva. Plasticky a pútavo interpretuje nielen udalosti, ktoré zohrali v živote panovníčky dôležitú úlohu, ale najmä zoširoka analyzuje zložité nitky vývoja na domácej i medzinárodnej scéne, ktoré k nim viedli, alebo ich ovplyvnili.
Na margo prekladu s potešením vyzdvihujem jeho úroveň, ktorú len zriedka narušujú malicherné chybičky krásy, napríklad opakovanie výrazov: „ďž prepojenie dynastie s katolíckou vierou bolo veľmi silné, v prvom rade to boli muži cirkvi, teda jezuiti, ďž Spoločnosť Ježišova bola vtedy na vrchole moci. ʰǰé bolo vychovať z mladej arcivojvodkyne dobrú kresťanku, a tak bola náboženská výchova na prvom mieste.“ (Kurzíva pridaná.)
Richard Cedzo