Vynechám úvodné filozofické okienko o morálnych úskaliach, radostiach a trápnostiach facebooku a prejdem rovno k veci. Z najznámejšej sociálnej siete som si urobila literárny spravodajský server. Popridávala som si do艌 sná膹 všetky mo啪né stránky o knihách a spisovate木och, stala som sa fanúšikom ob木úbených tý啪denníkov a 膷itate木ských profilov, a preto v啪dy, ke膹 otvorím hlavnú stránku, vysype sa na m艌a celkom bohaté mno啪stvo extrémne u啪ito膷ných správ. Je dos钮 mo啪né, 啪e tým len upokojujem miernu závislos钮 a kompenzujem 膷as strávený i stratený prezeraním cudzích fotiek, vyp暮艌aním prapodivných testov a komentovaním zbyto膷ných statusov. V poslednom 膷ase som sa stala pasívnym, no o to vernejším 膷lenom 膷eskej stránky Co 膷teme a slovenskej verzie Milujem knihy! Neprestávajú ma fascinova钮 otázky, aké knihomoli vkladajú na profil. 膶o otázky, ale tie diskusie! Co 膷teme jednoducho 啪ije a predkladá nemilosrdné zrkadlo našim kni啪ným zvykom. Tak napríklad: „膶ítate v kaviar艌ach alebo doma? Aj vy neznášate s钮ahovanie kníh? Poznáte kníhkupectvo, v ktorom vám ešte zabalia knihu do oby膷ajného papiera? Pova啪ujete za barbarstvo, ak vytrhnete kus prebalu knihy a pou啪ijete ho ako zálo啪ku? Preskakujete v knihe nudné 膷asti?“ Na rozdiel od iných profilov sa úvahy na knihomo木ských stránkach nekon膷ia náru啪ivým oso膷ovaním, naopak, sú vlastne príkladom mierumilovnosti a kultúrnosti.
