ղľáԾ
Súhlasím s tvrdením, že málo slov dokáže často povedať viac ako dlhočizné traktáty. Preto si mimoriadne vážim autorov od Aristofana, Aristotela či Senecu až po nášho Tomáša Janovica, Alexandra Bröstla, Mariána Hatalu… Medzi najmladších patrí Tomáš Ulej jeho Ale, kniha epigramov aforizmov s ilustráciami Kataríny Slaninkovej. Klaniam sa aj pred Kolomanom Kertészom Bagalom jeho projektmi pri vytrvalom hľadaním mladých autorov. Knihy aforizmov sa mi páčia aj preto, lebo sú väčšinou ilustrované. Spomeniem len niekoľkých z autorov: Marián Vanek, Dušan Junek, Dušan Polakovič, Dušan Nágel…
Aj mne sa ušlo zopár skvostných titulov, napríklad Prečo trpaslíci tak rýchlo rastú? od Mariána Hatalu alebo Zapísané nmanžetu Každý je trochu webnutý Alexandra Bröstla. Ilustrovať krátke, ale veľavravné vety je mimoriadne ťažké. Vydať knihu karikatúr je priam zázračné. Podarilo sa to Kornelovi Földvárimu Ferovi Jablonovskému knihou Jozef Schek, druhý spomínaný zostavil s Tomášom Janovicom aj Ústav s iným poslaním – Truhlicu slovenského humoru.
Pripraviť vydať knihu bez slov je nSlovensku priam nemožné (nemáme ani galériu) napriek tomu, že slovenskí autori „cartoons“ (po našom karikatúr) patria medzi svetovú špičku. No kvalitný humor satira ani keby boli nSlovensku tabu. Po fenomenálnych knižných dielach Milana Lasicu Júliusa Satinského, Kornela Földváriho, Ľubomíra Feldeka, Daniela Heviera sa v ostatnom čase objavili snáď len kniha Rasťa Piška Bohémska kolonáda svetoznáme dielo (bolo vydané už v desiatich jazykoch) Daniely Kapitáňovej Samko Tále s ilustráciami Fera Jablonovského. Nadchla ma aj útla knižka od Pavla Taussiga Hana s fotografiami kolážami Jakuba Dvořáka. Ba čo viac, ani len v novinách alebo časopisoch nenájdete kvalitný kreslený humor (okrem niekoľkých autorov, ktorí nobjednávku parodujú konkrétnu každodennosť). O to väčším prekvapením pre mňa bolo, že knihu Františka Ružičku Ľubice Karvašovej Európska diplomacia – pôvod, premena príležitosti, mimoriadne vážnu vysoko odbornú publikáciu, ilustrovali mojimi kresbami.
