ղľáԾ
Juraj Šlesár si dobratislavského Martinusu nauvedenie hitu Umberta Ecca Pražský cintorín zVydavateľstva Slovart pozval prekladateľa Stanislava Valla. Vyslovil nádej, že tento rokpopulárny autor doBratislavy možno vmáji ajpricestuje. Prekladateľ viackrát vtipne podotkol, že knihu treba začať čítať odstrany 493, teda odjeho poznámky, aby sa čitateľ ľahšie zorientoval vtexte. Zdôraznil, že jedinou vymyslenou postavou jehlavný hrdina – vrah, falšovateľ, pôžitkár vjedle, ktorého nezaujímajú ženy. Ostatné postavy sú skutočné aEcco spriada fascinujúce príbehy, ako samnohé udalosti mohli stať stakým majstrovstvom, že muuveríte. Pražský cintorín číta ajslovenský prozaik Dušan Dušek, ako sa mu páčila sadozviete vďalšom čísle.
Dušan Dušek v čítačkami nabitommarci vystúpil pred početným publikom vbratislavskom Artfore. Príležitosťou bolo nové vydaniejeho krátkych poviedok Kufor nasny voVydavateľstve Slovart (1.vyd. 1993). Jeho rozprávanie bolo rovnako pôvabné akojeho knižka. Vrátil sa doobdobia vzniku poviedok aprezradil, že niektoré sú „ukradnuté“, inšpiroval sanapríklad snom Jána Štrassera či zápiskami hlášok detí prekladateľky Márie Štefánkovej. Sistou nostalgiou priznal, že teraz už takéto texty písať nevie, pretože prešiel čas, keď vedel takto vnímať svet. Nepúšťa sa už ani do kníh predeti, lebo údajne stratil kontakt s detským jazykom. Na š ť a s t ie v ie písať inak. Otázka študentky, ktorá mala za úlohu zistiť, či sa dá unás uživiť ako辱DZٱľ, znamenala tiež výlet dominulosti, keď mal Dušan Dušek vobčianskom preukaze (vtedy boli ešte listovacie) nastránke zamestnanie uvedené slobodné povolanie: „辱DZٱľ“. Najzaujímavejšie boli tie úvodzovky. Kufor nasny je „povinným čítaním“ prestredoškolákov. Veľká šanca, že študenti sa začnú natieto zoznamy dívať inak.
