��������

Druhá naivita

Brodenie sa k Slovenskému pamiatkovému ústavu v Levoči v zasneženom predposlednom podvečeri starého roka, bolo brodením sa za spoznaním písaného myslenia a cítenia

Erika Jakuba Grocha. Spisovateľ v slobodnom povolaní, rodený Košičan, už štyri roky žije v dedinke Uloža (okres Levoča), kde ukladá svoje vševnímajúce pozorovanie života do písaných slov. Znova prehovoril svojou siedmou kľúčovou knihou, ktorú písal takmer 40 rokov, Druhá naivita. Zobrané a nové básne a príbehy je prebudená Grochom, v Grochovi  pri opätovnom písaní už dávnejšie zrodených, ako aj čerstvosťou  voňajúcich  básní a príbehov.

Sa  je vystreľovať ružu z nádeje šíriť vôňu.

Sa  je zamlčovať tiché, opatrovať neslýchané.

Sa  je kedykoľvek vidieť, nechať sa svetlom.

Sa  je rozvíjať neočákavané, neuvádzať.

Sa  je byť sám sebe potravou, anjelom.

Sa  je premietanie ohniviek, pole, strom, kríž.

Sa  je objímať prázdne, prichádzať.

Prvé zoznámenie sa s Druhou naivitou Erika Jakuba Grocha v prítmí sprevádzal klavíra a intímny prednes.

Zuzana Gardošová