痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Ju啪n谩 hranica slovenskej kult煤ry
Na fotografii z木ava: slovensk媒 vydavate木 Miroslav Dem谩k, M谩ria Hrk木ov谩, autor Jaroslav Miklovic a聽srbsk媒 vydavate木 Alexander Bako
Prv媒 febru谩rov媒 v铆kend predstavili v 脷膷elovom zariaden铆 MK SR na Bielej ulici autor Jaroslav MIKLOVIC a聽vydavatelia srbsk茅ho prekladu monografie o聽najbohat拧ej slovenskej osade na Dolnej zemi Star谩 Pazova 1769 鈥� 1794. P么vodn茅 slovensk茅 vydanie v聽roku 2002 vydali bratislavsk茅 vydavate木stvo ESA a聽Vydavate木stvo Ivan Krasko z聽Nadlaku. Napriek tomu, 啪e u啪 existuj煤 拧tyri monografie o聽Starej Pazove, profesorovi dejepisu na z谩kladnej 拧kole v聽tejto 聽najpo膷etnej拧ej slovenskej osade v聽Srbsku (dnes tam 啪ije vy拧e 6 tis铆c Slov谩kov) Jaroslavovi Miklovicovi sa podarilo z铆ska钮 a聽spracova钮 origin谩lne dobov茅 doklady z聽Viedensk茅ho vojensk茅ho arch铆vu. Zachov谩vaj煤 svedectv谩, 啪e cis谩rovn谩 M谩ria Ter茅zia dvakr谩t odmietla prosbu Slov谩kov zo Selen膷e v聽B谩膷ke, aby sa mohli pres钮ahova钮 na 煤zemie vtedaj拧ej Vojenskej hranice. A啪 jej syn Jozef II. po tre钮om prosbopise (zauj铆mav媒 je aj fakt, 啪e tie prosbopisy formuloval brat M贸rica Be艌ovsk茅ho) im to kone膷ne dovolil. Miklovicova kniha obsahuje presn媒 s煤pis 120 prv媒ch rod铆n, ktor茅 sa pres铆dlili na toto 煤zemie, vojensk茅 s煤pisy do roku 1794, ako aj geneal贸giu pres铆dlen媒ch rod铆n. 膸al拧铆ch 97 rokov Pazov膷ania mali povinnos钮 by钮 hrani膷iarmi na ne膹alekej rieke S谩ve, za ktorou sa vtedy nach谩dzala Osmansk谩 r铆拧a. V聽minulosti tu p么sobili v媒znamn茅 osobnosti slovenskej kult煤ry (Hurbanovci, Kutl铆kovci, Le拧kovci), ale aj dnes je to osada, v聽ktorej 啪ije sedem akademick媒ch maliarov Slov谩kov, viacer铆 spisovatelia, divadeln铆ci聽 (tunaj拧ie divadlo bolo v聽posledn媒ch rokoch ocenen茅 na festivaloch v聽Ir谩ne, v聽Egypte, vo F铆nsku at膹.). Preto t煤to slovensk煤 osadu, vzdialen煤 iba 30 kilometrov od Belehradu, dnes ozna膷uj煤 za ju啪n煤 hranicu slovenskej kult煤ry.
聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽 Miroslav Dem谩k
