ղľáԾ
Monografiu ozáhorskej obci venoval sedemčlenný autorský kolektív, vedený historikom Františkom Višváderom, všetkým Suchohradčanom, ale môžeme ju odporučiť do pozornosti aj ostatným. V knihe Encyklopédia Suchohradu. Dimburka (Obecný úrad Suchohrad 2011) sú heslá (spolu 335) abecedne zoradené. Zachytávajú takmer všetky oblasti života obce vminulosti ivsúčasnosti. Chcete siprečítať obožích mukách, prvých autách, španielskej chrípke či o chránených územiach? Ste zvedaví, či jezaradené heslo aj odožinkoch, kompe, obecnej knižnici alebo onajčastejších izaniknutých priezviskách? Potom vás kniha určite nesklame. Samozrejmosťou takmer 400-stranovej encyklopédie je veľké množstvo fotografií, reprodukovaných dobových obrázkov, písomností apohľadníc. Na konci sanachádzajú precízne spracované prílohy: zoznam mien, kto jekto vSuchohrade, jedenásť piesní snotami, ktoré zaznamenal Janko Blaho, 1550výrazov zoslovníka Dimburčanov, rozsiahly zoznam prameňov, literatúry aregister. Ako savyjadrili vknihe uvedení recenzenti: „Ħaܳٴǰ využívajú encyklopedickú stručnosť, aleneochudobňujú čitateľa okomplexný pohľad napodstatu informácií. Sú písané sviežim štýlom, spozvoľnou gradáciou pri objasňovaní problému…“, astýmto je možné iba súhlasiť. Ocenením mravčej práce autorov jeskutočnosť, že publikácia sa stala Knihou Záhoria zarok 2011. Je to výhra vankete, kde sa opriazeň čitateľov uchádzalo až 38kníh rôznych žánrov (beletria, poézia, zborníky, katalógy, náučné knihy) spätých sregiónom Záhoria.
-jp-
Terézia Kvapilová je autorkou kníh Nad Závody neni (2008) aOsící ažací, osvátkoch aj pátkoch Závodzanú (2010). Jadrom jejtretej publikácie Prez Závody jechodníček, za Závody kríž (KUD Apokalipsa 2012) sú ľudové piesne zobce Závod, ale aj piesne, ktoré sa vtejto dedinke na Záhorí vminulosti spievali. Kvapilová zozbierala 164textov tematizujúcich najmä lásku, svadbu, odvod na vojnu, každodenný život ľudí. Sú to skladby smutné aj veselé, trúchlivé aj roztopašné. Ku každému oddielu knihy napísala stručný komentár, ktorý je zmesou etnografického pozorovania aautenticky prežitých záznamov oživote ľudí vobci. Texty autorkou zaznamenaných piesní sprevádza notový zápis. Škoda len, že graficky pôsobivo koncipovaná kniha nie je multimediálnou, že neobsahuje aj nahrávky aspoň niektorých skladieb. Pre čitateľa neznalého nôt satak stáva nechtiac odťažitou. Pridruhom vydaní by sa ju preto žiadalo doplniť prinajmenšom oCD nosič, prípadne oDVD snahrávkou vystúpenia miestnej folklórnej skupiny. Ktovie ale, či tento návrh nie jelen utópiou. Sama Kvapilová totiž musela so zjavnou horkosťou vsrdci priznať, že práve predstavitelia obce Závod sa kvydaniu jej kníh správajú macošsky. Apritom jejknihy oceňuje nielen celé kultúrne Záhorie, ale ajslovenská etnológia, ba ajzahraniční čitatelia. Ten, kto siahne poKvapilovej práci abude sischopný zautopsie alebo spomocou notového záznamu zaspievať aspoň zopár ňou editovaných piesní, kúpu jejknihy neoľutuje.
Peter Mráz
Máriu Tomisovú nadchli staré pohľadnice z jejrodnej obce Stará Turá, preto sapodujala spracovať o nejpublikáciu snáz vom Zaniknutá „stará“ Stará Turá (Eko-konzult 2012). Malé mestečko nikdy nebolo regionálnym anipolitickým centrom, nestál tu žiaden zámok či iné významné historické pamiatky. Patrí mu však istá popredná priečka. Je jedným z mnohých miest, ktoré stratili svoju pôvodnú podobu, svoju tvár. Dôkladná asanácia mestečko úplne zmenila, apreto je zámerom knihy aspoň čiastočne zdokumentovať, ako Stará Turá vyzerala na začiatku 70.a80.rokov 20. storočia. Gropublikácie tvoria fotografie zbúraných domov dokumentujúce pôvodnú architektúru. Najviac sa však autorka azda natrápila na ručne kreslenej mape, ktorá ponúka obraz Starej Turej najmenej spred 40rokov.
-bb-
Mária Hajičková sa čitateľom už druhý razpredstavuje knižnou publikáciou, tentoraz románom ܻťáč첹 (Fama Art 2012), ktorý jesituovaný do jej rodného Zemplína 50. a60. rokov minulého storočia. Autorka na pozadí príbehu mladej manželskej dvojice zachytáva veľké premeny na východnom Slovensku vdanom období, ato vdvoch rovinách. Jednak išlo oindustrializáciu predtým poľnohospodárskeho kraja, jednak o spoločenské zmeny – napríklad vštruktúre obyvateľstva (príchod odborníkov zČiech), ale vdôsledku toho aj vmentalite pôvodného obyvateľstva, vzávanoch nového myslenia. Vychádzajúc aj zosobnej skúsenosti a z vlastného pozorovania autorka pomerne podrobne mapuje najmä zmeny vpostavení ženy akomanželky amatky, ale ajpracovníčky akolegyne, vo vzťahoch vnútri rodiny imimo nej. Všíma si, ako postupne aťažko saprekonávajú tradičné názory, stereotypy, mimo kritickej pozornosti nenecháva viaceré neduhy domáceho obyvateľstva (alkoholizmus, ľpenie namajetku, závisť anežičlivosť…), alepribližuje aj pozitívne ľudské typy aich gestá súdržnosti avzájomnej podpory.
Príbeh manželskej dvojice Michala ajeho českej ženy Šárky, ich počiatočné problémy ito, akoich prekonávali, podáva autorka vrománe prostredníctvom jednoduchého realistického rozprávačstva, nezaťažuje hozbytočným psychologizovaním postáv, dejové línie sa odvíjajú priamočiaro, nekomplikovane, podobný charakter majú aj početné dialógy. Napriek výhradám (častý výskyt klišé – či už pritvorbe postáv, kompozícii deja alebo vjazyku) román prináša vcelku výstižný pohľad na spoločensko-politickú realitu zobrazovaného obdobia, na spôsoby, akými sa táto premietala do osobných príbehov, atak môže prispieť kpochopeniu dobovej situácie – nielen zemplínskeho regiónu.
-ezf-
ʳܲá Slovenské syry (Eko-konzult 2013) od Jána Seleckého je narozdiel odpredchádzajúcich kníh orientovaná nacelé naše územie. Najmä preto, že ozačiatku výroby syrov naSlovensku savie len málo, cieľom autora bolo teda priniesť komplexnú ainformačne vyčerpávajúcu publikáciu na túto tému. Anaozaj, zahŕňa všetko. Od začiatkov výroby syrov naSlovensku, cez etymológiu názvov, technologické zvláštnosti, členenie a podrobnú charakteristiku. Čitateľ sadozvie všetko osyroch aj ojednotlivých regiónoch, ktoré boli alebo ešte sú výrobou syrov typické. Napríklad tavené syry sa unás začali prvýkrát vyrábať vo Zvolenskej Slatine arokfort vMičinej priBanskej Bystrici.
-bb-
