ղľáԾ
Mapovanie „divokých zón“ vrománe Suzany Tratnik
Vpreklade Stanislavy Repar vychádza v Literárnom informačnom centre vrámci projektu 100 slovanských románov próza slovinskej autorky Suzany Tratnik Volám sa Damián. Projektom 100 slovanských románov začína medzinárodná organizácia Fórum slovanských kultúr (FSK), ktorá vznikla roku 2004 a sídli na hrade Jable pri Trzine vSlovinsku, intenzívnu kultúrnu výmenu medzi slovanskými národmi, ako aj oboznamovanie neslovanského sveta so slovanskou literatúrou a kultúrou. Každá zčlenských krajín FSK (Bielorusko, Bulharsko, Bosna aHercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Poľsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Ukrajina), ako aj zkrajín so štatútom pozorovateľa vyberie niekoľko románov zo svojej národnej tvorby aponúkne na preklad iným členským krajinám. Jediným kritériom výberu je umelecká kvalita diela. Generačné, estetické, ideové alebo akékoľvek ďalšie kritériá nie sú rozhodujúce. Počas celého trvania projektu si budú tvorcovia vymieňať skúsenosti. dzá Suzany Tratnik Volám sa Damián je prvý román tohto projektu vslovenčine. Autorku aj dielo veľmi výstižne približuje vdoslove svojho prekladu Stanislava Repar. Vyberáme zneho:
Suzana Tratnik (narodená 1963 v Murskej Sobote) vyštudovala sociológiu arodovú antropológiu v Ľubľane, kde žije a pracuje ako spisovateľka, prekladateľka a publicistka. Je dlhoročnou aktivistkou lesbického hnutia v Slovinsku, za zbierku poviedok Vzporednice získala v roku 2007 Cenu Prešernovej nadácie. Doteraz publikovala 6 kníh, z toho dve sú vedecké monografie, v ktorých sa autorka venuje konštrukcii rodu v spojitosti s literatúrou a problematikou lesbizmu. Jej poviedky boli publikované v nemeckej antológii európskej lesbickej prózy Sappho kuesst Europa (Querverlag, Berlin 1997) a americkej antológii The Vintage Book of International Lesbian Fiction (Vintage Press, New York and Toronto 1999). Poviedkový debut Pod ničlo vyšiel v roku 1998. Neskôr nasledovali ďalšia zbierka poviedok Na svojem dvorišču (2003) a už zmienené Vzporednice (2005). Krátky román Ime mi je Damian vyšiel roku 2001 vo vydavateľstve ŠKUC v edícii Lambda; rovnomenná monodráma bola prvýkrát inscenovaná v roku 2002. Okrem iných titulov do slovinčiny preložila vedeckú monografiu Judith Butler Gender Trouble; Feminism and the Subversion of Identity (2001).
dzá Volám sa Damián, preložený do češtiny (vyd. One Woman Press), nemčiny (vyd. Milena Verlag) a srbčiny (vyd. Deve), je román oneviditeľných, rozostrených, problematických hraniciach medzi detstvom a dospievaním, ženskou a mužskou rodovou identitou, sebaúctou a sebazatracovaním, rodinnou starostlivosťou atýraním najbližších, spoločenskou akceptáciou a represiou. Ale aj o tom, čo znamená robiť psie kusy, o vine a nevine hlavných hrdinov a hrdiniek, opíjaní sa a podrezávaní žíl, kombináciách tabletiek salkoholom... alebo o Damiánových záchodových dilemách, ktoré sa len tak nevidia.
dzá má psychologický charakter aje založený na dôslednom autorkinom portrétovaní hlavnej románovej postavy – Damiána. Tratnik v ňom otvorene píše o svete (rodovo) „iných“ osôb, často vytesnených na okraj spoločnosti. Problém inej rodovej a sexuálnej orientácie ju zaujíma aj v jej poviedkovej tvorbe, dá sa povedať, že sa mu venuje programovo, avšak výsledok nie je naprogramovaný. Otýchto ajiných citlivých otázkach píše bez predpojatosti čipodsúvania autorizovaných riešení; právo na (vlastný) úsudok v konečnom dôsledku prenecháva čitateľovi. Niekedy až do takej miery, že istá recepčná rozkolísanosť spojená sotvorenosťou hodnotových perspektív individuálneho ľudského príbehu sa stáva súčasťou autorskej stratégie.
...
Hlavná postava románu Damián nás prostredníctvom rozprávania vprvej osobe jednotného čísla vťahuje do labyrintu svojich predčasných právd, preventívnych poloprávd aj vyložených klamstiev. Pohybujeme sa vsieti nečakaných paradoxov, pokrivkávajúcich (seba)manifestácií ikrikľavých náznakov, ktoré iba takto spolu dávajú tušiť, vakej spletitej životnej situácii sa – aj so svojím okolím – ocitol. Máme možnosť sledovať jeho silácke gestá, inteligentné mystifikácie, ale aj vnútornú zraniteľnosť:na jednej strane stratenosť vsebe samom, vo svojom príbehu asvojom tele, na druhej strane uväznenosť vosude, vrodovej, sexuálnej aemocionálnej pasci, ktorú mu nastavili iní. Damiánovo pozitívne nasmerovanie, napríklad hľadanie lepších stránok vľuďoch a odmietanie manipulácie aautoritatívnosti vakejkoľvek podobe, uňho naráža na nespracované zážitky zdetstva, ktoré neraz vyúsťujú do skratového konania či vonkajšej agresivity. Sebaobviňovanie, neistota a vytesňovanie traumatizujúcich skúseností zahorizont vedomia má za následok zmätok vo vlastnejhlave aj sociálnom správaní, rodovú asexuálnu sebaidentifikáciu nevynímajúc.
