��������

Zbierka deviatich noviel je Tatarkovým debutom. Ich názvy odkazujú na široký diapazón autorovho hľadania: Podvojná rozprávka, Ošiaľ, V úzkosti hľadania, Pred zrkadlom, Človek na diaľku, Pach, Červený Benčat, Kohútik v agónii a Ešte s vami pobudnúť. Nástrojom hľadania je úzkosť ako emocionálna vertikála duše. Obnažuje ľudskú existenciu, ľudí, predovšetkým civilistov, ohrozovaných vojnou, zasiahnutých stratou blízkeho či ničotou. Pre Tatarku sú trojjedinosťou života láska, bolesť a hrôza. Vybavený silnou empatiou cíti, vidí a dokáže prenikať do toho, čo je veľmi zraniteľné – do bytostného jadra človeka. Otriasajúcim svedectvom proti vojnovým zverstvám je novela Pach, v ktorej Tatarka zachytáva psychický rozpad dôstojníka pod vplyvom vojny.  Kniha vyšla po prvý raz v roku 1942 v Matici slovenskej.