Novinárka zo Slovenskej redakcie Regionálneho anárodnostného štúdia Segedín (je súčasťou Maďarského rozhlasu) Zenta Dózsová navštívila vrámci výmenného pobytu vSlovenskom rozhlase ajLiterárne informačné centrum.
Naši pracovníci ju poznajú z jej ,,práce v teréne", stretli sa na autorských stretnutiach, čítaniach aseminároch naDolnej zemi. Tentoraz sa Zenta Dózsová oboznámila sposlaním Literárneho informačného centra priamo vjeho sídle, stretla sa sriaditeľom LIC Alexandrom Halvoníkom, vedúcim Literárneho oddelenia Antonom Balážom, milé bolo stretnutie s Jánom Vilikovským; na krátkej návšteve v Knižnej revue hneď zaiskrilo niekoľko tém a je otvorená ponuka na spoluprácu... Zo Slniečka si pani Zenta odnáša staršie i aktuálne čísla detského časopisu, pripravili sme balík kníh: nechýba ani novinka z edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov - V kráľovstve svätého Štefana, dokumentmi mapujúca obdobie vzniku Uhorského štátu. Počas obeda v Klube spisovateľov sa zvítala s ďalšími známymi autormi.
Energická a šarmantná pani sa krátko rozhovorí opráci Slovenskej redakcie, vktorej pôsobia štyria novinári: všetci sú absolventi pedagogického štúdia slovenského jazyka a literatúry v Segedíne, všetci majú blízko k literatúre, hoci na zabezpečenie každodenného dvojhodinového vysielania robia ,,všetci všetko".
"V roku 1993 sa rozširovala Slovenská redakcia v rámci Regionálneho a národnostného štúdia Maďarského rozhlasu v Segedíne. Národnostné vysielanie v slovenčine je denné, dvojhodinové. Z toho hodina a pol je regionálne vysielanie pre južnú oblasť Maďarska - Békéšskú, Čongrádskú a Báč-Kiškunskú župu a polhodinová večerná relácia o pol siedmej je celoštátna. Je to predovšetkým spravodajské vysielanie, lebo musí obsiahnuť všetky oblasti života Slovákov v Maďarsku," osvetlí základnú informáciu Z. Dózsová.
"V akých témach je ťažisko vašej novinárskej práce, na ktorej oblasti je dôraz spravodajského vysielania; ale aj tiež ktorá tematická oblasť je vašou "srdcovou" záležitosťou, predovšetkým v publicistickom stvárnení?" pýtame sa.
"Akcent je v oblasti sledovania kultúrneho života Slovákov vMaďarsku. Vštruktúre nášho vysielania sú dva spravodajské bloky s informačným servisom o podujatiach; ďalej v reportážnom stvárnení dokumentujeme rôzne kultúrne akcie z terénu, rozhovory. Máme aj stálu reláciu pre veriacich - Náboženská polhodinka v sobotu, ale máme aj špecifickú ženskú reláciu a vysielanie pre školákov. Žiaľ, školské vysielanie je už minulosťou, aj my sa zápasíme s finančnými problémami. Niekoľko rokov som s kolegyňou pripravovala hudobný magazín, zameraný na slovenský domáci folklór. Polhodinová relácia pod názvom Kľúč do pokladnice domácej ľudovej hudby ponúkala poslucháčom prehľad domáceho folklóru v podaní miestnych interpretov, či už jednotlivcov alebo slovenských spevokolov. Odborným spolupracovníkom a poradcom bol vtedy hosťujúci učiteľ v Sarvaši muzikológ Dr. Alexander Móži. Keď získame financie napríklad z grantov, pripravíme programy aj so spoluautorstvom externistov."
"Nedávno ste získali grant v súvislosti s predvstupovými aktivitami..."
"Minulý rok sme vyhrali súbeh, ktorý vypísala Celoštátna rada pre rozhlasové a televízne vysielače (ORTT). Teraz pripravujeme reláciu pod názvom Vstupujeme do Európy, ktorú vysielame v piatok v rámci celoštátneho vysielania. Je to relácia publicistická, prevažujú v nej rozhovory - diskutujeme nielen s občanmi ako budúcimi Európanmi o ich predstavách, ale v rámci možností, ktoré vyplývajú z daných podmienok, hľadáme odpovede u odborníkov. Nad budúcnosťou sa zamýšľajú aj významní predstavitelia nášho spoločenského a kultúrneho sveta. Ako menšinu nás zaujíma osud menšinových organizácií, regionálnych spolkov, resp. menšinových samospráv v EU, ich pracovné náplne, hospodárenie, ale aj uplatnenie jazykových schopností.
Pre mňa je zaujímavá oblasť kultúry, otázky postavenia jazyka akultúry vbudúcej zjednotenej Európe, zachovania prezentácie jednotlivých štátov a ich národných kultúr, ich vzájomnej komunikácie... Vznikla napríklad relácia, ktorej bol hosťom spisovateľ Ján Tužinský - zamýšľal sa nad osudom menšinových kultúr. V lete sme našim poslucháčom predstavili príkladnú spoluprácu medzi umelcami dvoch krajín: dvojjazyčne sa rozprávali slovenský herec Milan Mikulčík a maďarská umelkyňa Enikő Eszenyiová, po svojom hosťovaní v Segedíne s divadelnou hrou Doda Gombára Medzi nebom a ženou. Príkladne dokázali, že sa dajú prekonať všetky bariéry. Svoje miesto v magazíne nachádza aj téma pestovania a zachovávania národných kultúrnych tradícií...
"Aká je potreba komunikácie "ľudí odpera", spisovateľov a publicistov menšinového národa voväčšinovom? Sú kontakty slovenských spisovateľov v Maďarsku s médiami (vaším rádiom i inými) dostatočne bohaté a spontánne? Cítia spisovatelia a intelektuáli väčšiu potrebu širokej verejnej komunikácie v súvislosti s formovaním širšieho celku - spoločného európskeho domu?"
"Vtom je ťažisko, podstata celého snaženia - autori musia vedieť, prekoho tvoria, zakého prostredia vychádzajú... Žiaľ, v rozhlasovom vysielaní nie je taký veľký priestor, aký by bol potrebný a žiadúci. V Maďarsku existuje napríklad Spolok slovenských spisovatelov a umelcov, ktorý pestuje živý kontakt spisovateľov s priaznivcami literatúry a slovenského slova prostredníctvom literárnych stretnutí - usporadúvajú ich v spolupráci so slovenskými menšinovými samosprávami alebo slovenskými školami, spolkami a organizáciami. Významnú úlohu zohráva aj činnosť Slovenského inštitútu v Budapešti, ktorý poskytuje priestor na všetky možné kultúrne akcie. Mladí čitatelia prichádzajú do kontaktu s tvorbou po slovensky píšúcich dolnozemských autorov predovšetkým na školách, motivujú ich súťaže, napríklad každoročne organizované Slovenské spievanky a veršovačky...