ղľáԾ
|
|
Vždy na konci leta sa vstarobylej Banskej Štiavnici koná frankofónny festival divadla, poézie ahudby. Tohtoročný 6. ročníkprebiehal od 14. do 17. augusta. Hlavnou témou básnických stretnutí, scénických, hudobných apoetických predstavení boli menšinové kultúry. Príležitosť pripomenúť vlastnou tvorbou životaschopnosť slovenčiny vDolnej zemi dostali autori, ktorých rodinné osudy pred niekoľkými generáciami zaviali za hranice Slovenska. Kmenšinovej kultúre však patrí aj básnická ahudobná tvorba Rómov, atak sa na Capaleste stretli rómski hudobníci zFrancúzska, zKatalánska a zo Slovenska, ktorí sprevádzali verše nášho rómskeho básnika Dezidera Bangu.
Hlavné slovomala už tradične poézia. Účastníci festivalu sa zvítali vBabylone jazykov ešte pred slávnostným otvorením. Každý znich sa predstavil ukážkou zo svojej tvorby vmaterinskom jazyku, jeho verše sme si vypočuli vo francúzštine ana záver vspoločnom viachlase zazneli všetky jazyky súčasne. Vspleti jazykov sa slová strácali aobčas vynárali, čo zdôraznilo poslanie básnikov vbaníckom štiavnickom prostredí, akoby zrudnej skaly dolovali vzácne kovy.
Ovýnimočnosti básnickej tvorby Milana Rúfusa znovu presvedčilo otváracie predstavenie Všetko najlepšie, pán Rúfus venované autorovým tohtoročným 80. narodeninám. Verše vslovenčine predniesol Milan Kňažko, vo francúzštine Michel de Maulne.
|
|
Keďže tento rok sa nesie vznamení magických osmičkových výročí, ani Capalest neobišiel reflektovanie udalostí v roku 1968 v Československu. Pri okrúhlom stole diskutovali významní európski intelektuáli, predstavitelia rozličných spoločenskovedných akultúrnych odborov ako profesor Guido Gambetta z Bologne, prorektor najstaršej európskej univerzity, obdivovateľ A. Dubčeka, česko-slovenský novinár, filmový kritik, publicista, predstaviteľ obrodného procesu v60. rokoch Antonín J. Liehm, ktorý spolupracoval sE. F. Burianom, viedol zahraničnú a filmovú rubriku v denníku Literární noviny, po roku 1968 odišiel do USA, odtiaľ do Paríža, kde roku 1984 založil časopis Lettre internationale aako šéfredaktor viedol aj exilový časopis Listy, ktorý roku 1971 založil J. Pelikán. Slovenských intelektuálov reprezentovali filmový scenárista, kritik, spisovateľ, prekladateľ avýtvarník Albert Marenčin, ďalej profesor bratislavskej Ekonomickej univerzity, bývalý blízky spolupracovník A. Dubčeka Ivan Laluha, herec a politik Milan Kňažko, spisovateľ abývalý diplomat Anton Hykisch, literárny vedec Vladimír Petrík,historik Dušan Kováč amoderátor tejto veľmi podnetnej, hocinázorovo rôznorodej, ale vkonečnom dôsledku synergickejdiskusie slovenský novinár Juraj Alner. Kosobným spomienkam, ale aj khodnoteniu obrodného procesu vČeskoslovensku, ktorý tragicky ukončil vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, sa ako hosť podujatia veľmi naliehavo vyjadril aj vedúci politického oddelenia Veľvyslanectva Poľskej republiky vSR, radca – minister, chargé d´affaires a. i. Dr. Bogdan Wrzochalski. Viaceré námety diskusie doznievali ešte vosobných rozhovoroch tak účinkujúcich, ako aj ich poslucháčov.
|
|
Jednou z osobitostí tohto ročníka Capalestu bola aj skladba účastníkov. Zjeho zakladajúcich členov sa vŠtiavnici znova stretli okrem riaditeľa festivalu Michela de Maulne ačestného prezidenta Alberta Marenčina len slovenský básnik aprekladateľ Jozef Mihalkovič, bulharská poetka aprekladateľka Aksínia Mihailova alotyšská autorka aprekladateľka Dagnija Dreika. Pani Dreika začala svoje vystúpenie potešujúcou správou – už odovzdala do tlačiarne antológiu slovenskej poézie vlotyštine. Je to vôbec prvá antológia našej literatúry vtomto pobaltskom jazyku apredstavuje konkrétny, hmatateľný výsledok básnických stretnutí, ktorých okrem poézie spája aj frankofónia. Kzakladajúcim členom festivalu patrí aj francúzska šansoniérka Ane Marie Belime, ktorá sa tento rok vzdala spevu ainterpretovala takmer všetky básne vo francúzštine.
Prvýkrát sa na festivale zúčastnil lotyšský básnik aprekladateľ Janis Elsbergs, premiéru mali aj slovinskí autori Barbara Pogačnik, slovensko-slovinská autorka aprekladateľka Stanislava Chrobáková-Repar abásnik, vydavateľ aeditor Primož Repar.
|
|
Slovenskú poéziu, ktorá sa zrodila za hranicami Slovenska, no predsa je jej neoddeliteľnou súčasťou, ikeď nesie archaizujúce znaky jazyka alebo špecifického dolnozemského prostredia, kde sa stretá vtolerantnom spolužití viacero kultúr, predstavila poetka aprekladateľka zRumunska Dagmar Mária Anoca. Poslucháčom zaujímavo priblížila, ako slovenská literatúra zapúšťala korene vBukurešti. Pričinil sa oto pred takmer dvoma storočiami slovenský obchodník pán Polónyi so svojím obchodným zástupcom, ktorý si vBukurešti otvoril obchod sjemnou dámskou bielizňou. Poetka aprekladateľka zmaďarčiny ado maďarčiny (aj zfrancúzštiny) Mária Fazekašová dvadsať rokov žila vBudapešti, aaby si uchovala krásnu slovenčinu, začala písať poéziu, prózu aprispievať do slovenských časopisov vMaďarsku. Básnik,prozaik avydavateľ Miroslav Demák sa usiluje zachytiť slovenského ducha vStarej Pazove nielen vo svojej umeleckej tvorbe, ale aj vkalendároch.
Najmladšia generácia slovenských básnikov si pripomenula 20. výročie vychádzania časopisu pre mladých Dotyky ukážkami vlastných dotykov spoéziou. Svojich autorov uviedol šéfredaktor Boris Brendza.
|
|
Rôznorodosť amnohohlasnosť súčasnej mladej slovenskej poézie ukázalo poetické stretnutie vbanskej štôlni, ktoré spojilo štyroch slovenských autorov generačne blízkych, ale poetikou celkom odlišných – Michala Habaja, Máriu Ferenčuhovú, Elenu Hidvéghyovú-Yung a Pavla Garana. Moderátor podujatia, literárny kritik Radoslav Matejov, charakterizoval stav súčasnej slovenskej poézie, akoby sa nikam neposúvala, ale ocitla sa na križovatke. Jej vývoj však spočíva vo vzájomnom pôsobení rôznych poetík, prístupov, názorov autorov, ktorí sa stretávajú na pomyselnej križovatke.
Záver festivalu patril rómskej hudbe apoézii. Slovenský rómsky básnik Dezider Banga priblížil svoj život atvorbu vsugestívnom pásme Agáty neumierajú. Hudobná rómska skupina zfrancúzskeho Perpignanu Tekameli symbolicky ukončila stretnutie príslušníkov menšinových skupín. Básnici rovnako ako národnostné menšiny predstavujú stále ohrozovanú enklávu, atak 6. ročník Capalestu poukázal aj na to, že každá minoritná skupina dokazuje svoju životaschopnosť veľkým aslobodným duchom.
Marta Bábiková
Foto: autorka
