Dvanásta časť básnickej série francúzskeho autora skúma prechod zo svetla do tmy, ktorou je strata blízkej bytosti. Takmer celé dielo francúzskeho básnika vychádza z jedného miesta, vrchu Juliau v kraji Ardèche. V úsilí vyjadriť slovami podstatu icelok krajiny vytrvalo skúma zákutia vnímateľného sveta aj zákutia vlastného písania a prechádza od prírodnej lyriky k testovaniu možností jazyka čik premýšľaniu opriestore mimo neho. Od roku 1980 vyšlo osemnásť častí tejto básnickej série. Už viac ako štyridsať rokov sa Pesquèsovo písanie premieňa, tak ako sa nepretržite mení aj krajina a ľudský pohľad na ňu.