DOMÁCE PANIČKY
sa menia na druh Majster domáci
Berú do rúk príklepové vŕtačky
V pote tváre budujú
krajšie zajtrajšky v nových kuchyniach
obklady a dlažby
Stierkujú belší svet
Domáce paničky nepočujú zvonenia telefónov
a brýle od Prady menia
za žlté plastové z Hornbachu
Domáce paničky píšu ospravedlňujúce oznamy susedom
a namiesto koksu šňupú prach z Porobetónu
Zatiaľ čo manželia dávajú cigy
s krásnymi kolegyňami
počas obednej pauzy
Domáce paničky
zmenené na kutilov
Píšu po nociach
trasľavými rukami
robotnícke básne
Alexandra /
Na 135. kilometri
Na 135. kilometri
nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Ruka Richarda Kuklinského reže diaľničnú tmu
Hukot motora už nie je, čím býval
Dookola hrá stále jeden song
Nemyslieť na modrú srnu
Na 145. kilometri
nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Na 149. kilometri
nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Na 150. kilometri
nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Na 151. kilometri nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Keď sa zjaví pred tebou, pridaj plyn – hovorieva
Prikrč sa
V momente nárazu pusti plyn – pokračuje
Zostaň skrčená
Keď v niečo veríš, pomodli sa
Keď nie, neboj sa
bude to aj tak rýchlo za tebou
Na 152. kilometri nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Nemyslím na ňu tak veľmi
že od strachu zastavujem auto pri krajnici
á
Volám na rôzne čísla rôznych priateľov
či by neprišli
lebo
z nich mám strach
Nikto neberie
Na 153. kilometri nesmiem myslieť na modrú srnu
Mám z nich strach
Kurevský strach
z toho, že to nikto neberie
Na 154. kilometri myslím na modrú srnu
Mám z nich strach
Srna vchádza na vozovku
Smrteľný pohľad
Nôž Kuklinského
Bejzbalka, revolver, elektrický prúd
všetko je to tam
V diaľke svetiel sa zablysne
blesk fotografa
Pridaj plyn
Prikrč sa
Nezabudni sa prikrčiť
a potom pustiť plyn
Daniela /
istý druh
Pri vešaní bielizne
si uvedomím
neznesiteľnú ľahkosť prania
aj to, že
štipec na bradavke bolí
Čo je horšie
môj partner má rovnaké ponožky
ako môj bývalý
Čo je ešte horšie
neviem
či som ich obom nekúpila ja
mohlo by to totiž znamenať
istý druh zacyklenia sa
vo výbere ponožiek
Andrea /
پľ
U cvokárky vonia ako v dome
prababky Žofky
Zatiaľ o najväčších prasačinách
čo mám v hlave
taktne mlčím
Ešte dve sedenia
a prestane za mňa platiť poisťovňa
Potom sa jej
konečne zdôverím
Malvína /
pozerám sa na hodinky
Všetky ženy majú veľké bruchá
Vyzerajú, akoby zjedli ježka
éٳ
kritičku L.B. skrútenú do klbka
ó
niektoré tekvicu
iné moje floskuly
nafúknuté pumpou na balóny
Ešte aj tlsté ženy vyzerajú ako tehotné
V kancelárii sa pri mne
za posledné dva mesiace vystriedali
dve ženy
Obe mali...
Všetky ženy majú veľké bruchá
Teraz ich stretávam akosi viac
než inokedy
Všetky ženy majú veľké bruchá
Čoraz viac
Pozerám sa na hodinky
je pol ôsmej
Na prechádzke vonku
vzduch vonia
ako spermie
ܲԳܳé
na mojom plochom
bruchu
Sára /
Բǰš
Cestou v taxíku si uvedomuje
aké šťastie je mať
zdravého taxikára
Mohol by
jej ponúkať drogy
uniesť ju
ju nútiť súložiť za 50 éčok s mužmi na veľkých autách
za 20 s mužmi s malými
alebo by zrážal cyklistov a chodcov
Strach sú španielske mušky, Viagra, zeler,
ustrice, čokoláda
ko kaín
Najhoršie by bolo
keby mal taxikár Alzheimera
Stáli by v tme a lúštili by mapu
Tak ako iní ľudia
lúštia svoje životy
Tamara /
a potom
S otcom sme mali zlý vzťah
iba dvakrát v živote
Keď som bola v puberte ja
a potom
keď ju mal on
ZOJA /
a tak
Keď 7 391 244 neverných básnikov / hysterických
poetiek pred tebou
napíše báseň
o cudzom vlase vo vlastnom umývadle
asi je blbosť písať o tom ďalšiu
Lenže ten čierny rovný tichý zmrd
ktorý nebol blonďavý
dnes ráno
pri umývaní zubov
tam
úplne drzo ležal
a kopol do mňa rok, tuším, 2003
Môžeš ho prehĺtať, splachovať, premiestniť pinzetou
alebo prilepiť na prsty
a proste bez slova vytiahnuť
následne so slovami
-čo dopiči tu robí ten cudzí vlas?!-
Lenže ten čierny rovný tichý zmrd
ktorý nebol môj
nebol ani jeho
a tak som si povedala
že by bola škoda
nestať sa 7 391 245. v poradí
Gabriela /
napriek tomu
Podľa nových pravidiel písania poetických textov
z roku, ktorý si vlastne nepamätám
sa stali slová láska, smútok, duša, bolesť, a tak ďalej
natoľko sprofanovanými
že sa o nich zakázalo písať
Podľa týchto nových pravidiel písania poetických textov
z roku, ktorý si zase raz nepamätám
sa stali emócie v tvorbe
absolútne neprípustnými
že sa považuje za smiešne o nich písať
Nahradili sa týmito pojmami:
• láska sa nahrádza pojmom nebula
• smútok zase pallium
• bolesť je po novom temporalis
• hnev je buďžucu
• túžbou sa stala sitieirgia
• šialenstvo napríklad voláme sializmus
Podľa nových pravidiel písania poetických textov
z roku, ktorý radi osvetlia literárni vedci
je možné dané pocity
akceptovať nahradením daných pojmov
Napriek tomu sa však odporúča
necítiť vôbec nič a už vôbec o tom nepísať
Postmoderna totiž neznesie
aby jej niekto šliapal na stránky
ktoré si vyhradila v encyklopédiách
Vlasta /
spotená z toľkej krásy
Keď prestrčí manžela
cez hrdlo fľašky
zostane tam zaseknutý na niekoľko týždňov
Zatiaľ perie, kojí, zasúva rektálnu rúrku,
ráta peniaze, prezlieka
a samozrejme
ľ
V každom vzťahu predsa
niečo nefunguje
Muž v hrdle پľ trepe nohami
zaseklo sa mu tam brucho
potom ho ťahá von
Spotená z toľkej krásy života
si manžetou na košeli utiera čelo
č
Dieťa v kolíske
čá
V každej rodine predsa
niečo nefunguje
Lívia /
sama pred sebou
Vždy keď sa chystá
odlomiť si kúsok čokolády
spomenie si na článok
ktorý raz kdesi videla:
Ženy, ktoré dostanú chuť na sladké
trpia nedostatkom lásky
Naštvatá odkladá čokoládu
necháva zájsť chuť
Snáď by sa tak lacno
sama pred sebou
nepriznala
ETELA /
po tupom náraze
Cestou do Chorvátska
zrazia líšku
-ešte nikdy spolu
žiadnu líšku nezraziliStihne len povedať:
pozor, líška!
Potom ešte povie:
raz to už muselo prísť
A potom ešte:
nezastavuj, prosím ťa
Po tupom náraze
na pumpe kontrola karosérie a zaseknutých plastov
Sleduje ho
ako si svieti krvou
do noci
na labku visiacu z ŠPZ
Etela si vraví, aké je fajn
byť ženou
môcť sedieť vo vnútri
neveriť na emancipáciu
Zlatica /
dni ako keď
Keď sú dni ako krajec chleba
do ktorého po tme s chuťou zahryzneš
a potom niekto vstúpi, zasvieti a chlieb sa zmení na
ň
Keď sú dni ako krvavá vložka
prilepená zvonku dverí
na dámskej toalete
dni ako keď sa nesmieš poškrabkať
Keď sú dni ako biely fľak od dezodorantu
na čiernom tričku
Keď sú dni ako dvoje silonky oblečené pod elasťákmi
Dni ako pokrkvaná ponožka v topánkach
zašnurovaných až pod kolená
dni ako spadnuté ramienko od podprsenky
pod štyrmi vrstvami zvrškov vrátane roláku
spomeniem si na svojho deda
Myseľ zmútiť fľašou borovičky
zapiť zopár dvanástimi pivami
Byť ako dedo
piť ako on
Bohumila /
Musím to stihnúť
Je to básnik
údajne významný slovenský básnik
Prechádzame sa spolu
po čoskoro krachujúcom hypermarkete
básnikovi pomedzi regály veje šál
kučery vlasov
Cestou do oddelenia s mäsom
meditujeme o tom, ako sa časy z času načas menia
a z nepriateľov sa stávajú
aspoň známi
V oddelení s mäsom
berie do rúk postupne
jednotlivé kusy zabalené do plastovej fólie
a lámanou staroslovienčinou hovorí:
„Toto je panenka, pozri sa na ten preceňovaný
kus mäsa!“
Obracia ju, ťažká v dlaniach, ukladá späť a berie ďalšie:
„Krkovička, pekne prerastená...“
Pozerá na mňa, vidí, že to neviem rozoznať:
„Pliecko, dzáš?“
Krútim hlavou, krúti on, mäso ukladá,
ukazuje prstom na ďalšie:
„Bôčik, karé, lalok, pažbík, stehno, kolienko, paprčky,
dzáš?“
Je to poriadna sviňa
ʴǰč:
„O tomto mäse napíšem básne do svojej poslednej
zbierky! O mäse v Tescu ešte nikto báseň nenapísal!
Toto je novátorská poézia! Poézia kapitalizmu!“
Tak sedím za stolom
a aj ja píšem báseň o mäse z Tesca
Musím to stihnúť skôr
Matilda /
*ž*
Keď som bola malá
hrávali sme sa s kamoškou
na menštruáciu
Ukradli sme mamám vložky
a prechádzali sa v nich po sídlisku
Chodili sme naširoko
a dúfali
že si niekto konečne všimne
že aj my sme *ž*
Svetlana /
pocit
Keď ju prepadne pocit stereotypu
na protest
nejde nakupovať do Lidla
ale do Kauflandu
Jaroslava /
šٰý
Vytiahne mrkvu z chladničky
skontroluje, či náhodou nemá č
Vytiahne škrabku
umyje mrkvu
Škrabkou láska mrkvu
zbavuje ju oblečenia
potom sa zbaví oblečenia
pod zásterou na varenie
Zasunie
do seba
ܳú
ošúpanú mrkvu
Pohybuje do rytmu
Kadencia moderátora
dopravného servisu
pri poslednej havárii
treba dovariť polievku
Nakrája mrkvu vhodí do hrnca
Na návštevu prišli
manželovi kolegovia, kolegyne, šéf
kolegyne.
Polievka šٰý chutila
Gizela /
s ukradnutým mobilom
Vždy raz v mesiaci
sa jej maternica
prechádza po ulici
Zrýchľuje a kričí
vráža do robošov, čo idú po rožky a tresku
Potkýna sa o dôchodkyne s mopslíkmi
Štuchá do bezdomovcov
ktorí ležia na chodníku
áú
s ukradnutým mobilom v ruke
keď si chcú zavolať pomoc
Vrieska na záchranárov
keď prídu pomoc poskytnúť
Máva na mamičky s kočíkmi
oteckov, čo prišli zaniesť
ratolesti do škôlky
Vykrikuje
ako manželský pár
ktorý sa háda kúsok od nej
do celého krásneho voňavého plodného živého
sídliskového sveta:
Maternica na predaj!
Jedinečný originál!
Dobrá genetika!
Odolná vč nepríjemným životným udalostiam!
Nadvihuje končeky nohavíc
potriasa šálom
Ľudia stoja na autobusovej zastávke
Nikto si ju nevšíma
Je ticho
počuť len
šššššššššššššššššššššššššššššššššš
To keď sa otvoria dvere autobusu
a ľudia sa vššššššššššinú dnu
Nikto si ju nevšíma
Maternici sa po líci
kotúľa slza
Sofia /
jemné kvety na tapetách
Feminizmus je metla ženstva!
frfle si popod nos
keď vyrieši vodára
opraví defekt
absolvuje sedem porád
a nikto jej nepomôže do kabáta
plaziac sa domov s pätnásť kilovým vrecom granúl pre
psa
laptop padajúci z ramena
Sused pred nosom pribuchne dvere
laptop spadne na zem, zahreší
Keby s tým neprišli!
Mohla sedieť doma
listovať v knižkách
umývať riad a vysávať
Ach, áno, umývať všetok riad sveta!
Stihla by si upraviť nechty
umyť vlasy
byť krásnou a jemnou a voňavou
ležala by a vznešene sledovala steny
Keby ju to začalo nudiť
potajomky by si uhla z fľašky
a potom by opäť listovala v knižkách
rátala by obkladačky v kuchyni
a pozorovala jemné kvety na tapetách
Stihla by si všimnúť ráno
všimnúť obed
všimnúť večer
päťchodové večere
veľa dezertov
Šla by sa prejsť
počkala by na muža
dala by mu, čo by chcel
žiadny prach
V súčasnej situácii by, dokonca
pokojne obetovala
aj
to volebné právo