Monografia Mily Haugovej o svojom živote, živote jej rodiny a o písaní, je hermeticky uzatvorená do nesmierneho autorského sveta. Zahŕňa malé i veľké udalosti každodennosti, ktoré sa v kontexte s autorkiným písaním ocitajú v hre nielen osobných, ale aj kultúrnych dejín. Autorka týmito textami hľadá mieru vecí, preferuje názor, aby sme mali a chceli len toľko, koľko potrebujeme. Kladie si nezvyčajné otázky: Budú sa roboti zaujímať o ekológiu? Budú sa starať o zachovanie prírody? Budeme ich pochovávať? Majú sny? Textúra diela je mozaikou denníkových zápiskov, básní, rozhovorov a spomienok (aj spomienok na spomienky), prostredníctvom ktorých autorka reflektuje ľudí, osobnosti a udalosti, ktoré vstúpili do jej osobného života, aby v ňom pôsobili, zanechali po sebe stopy. Kniha je ilustrovaná fotografiami a rôznymi ďalšími osobnými artefaktmi autorky, vrátane poznámok, pohľadníc,či predmetov, ku ktorým ju viaže osobný vzťah.