Zbierka poviedok údz sa v roku 1999 stala prvým zväzkom súborného diela Jána Johanidesa vo vydavateľstve LCA.
"V roku 1963 vychádza knižný debut v tom čase dvadsaťdeväťročného prozaika. Stáva sa jedným z literárnych prekvapení roka. Východiskovými existenciálnymi otázkami, o ktoré v poviedkach ide, sú otázky viny, mravnosti konania, hraničnej línie medzi áno a nie, problém komunikácie, ale aj odcudzenia a neschopnosti porozumieť či byť porozumený. Nastáva kríza identity jedinca, ktorý sa dostáva do hraničnej situácie." (text na obálke)