��������

Zbierka básní �ʰ�����á���첹 je o vrúcnosti, intenzita ktorej siaha až do prvotného stavu vedomia a bytia, z ktorého sa roja svety, čisté dni, plody svetla. �ʰ�����á���첹 je stav, dožadujúci sa lásky navždy, od pračasu až po jeho zánik. �ʰ�����á���첹 patrí k jedným z najlepších básnických kníh o láske. Lyrickým subjektom je Alfa, žena zakotvená v prapočiatku, matka matky, dcéra dcéry, spomienka na spomienku, o ktorej nevieme. V jej auratickom kruhu, ktorý nemá začiatok ani koniec, sa uskutočňuje každá ozajstná láska, zanechávajúca odkazy na stenách Altamiry, rovnako ako v plodení a rodení, vychovávaní, starostlivosti o všetko, čo sa dožaduje života a završuje v maskách mŕtvych. Mottom knihy je niekoľko veršov z Rilkeho Deviatej elégie, hovoriacich o tom, že všetko je len raz – aj opakujúci sa dotyk, aj cit, zasadený svojou silou do labyrintu hviezd.