Kniha poviedok poetky Zlaty Matlákovej. Okrem vycizelovaného jazyka v zbierke zarezonujú aj ukážky z trnavského nárečia, budmerického dialektu či macedónske modlitby a prosby. Autorka sa zameriava na sociálne témy vyplývajúce z ľudskej, najmä ženskej existencie. Odkrýva ľudské vzťahy, ale aj boj so zákernou chorobou, postavenie bezdomovcov, obdobie pandémie či ťažký osud detí z viacpočetnej rodiny. Hlavné postavy Matlákovej poviedok prekonávajú zlomové životné situácie, duševné a telesné násilie, s hlbokým odhodlaním hľadať riešenie a vyrovnať sa s nepriazňou osudu.