��������

Dielo O poézii slovanskej predstavuje súbor štúdií Ľudovíta Štúra, ktoré prednášal študentom na evanjelickom lýceu a neskôr aj v súkromí svojho neďalekého bytu vo fernolayovskom dome na Panenskej ulici č. 1 v Bratislave. Dva razy do týždňa - v stredu a v sobotu - sa po večeroch schádzala u neho slovenská mládež, počúvala Štúrove prednášky, robila si poznámky a tak pokračovala v samovzdelávaní. Bolo to v polovici štyridsiatych rokov 19. storočia, na jar 1844 a na jar 1845.

Originálne rukopisy Štúrových prednášok sa nám nezachovali, stratili sa v prachu súkromných archívov, alebo pri posmrtnom upratovaní jeho posledného bytu v Modre. Zachovali sa nám však odpisy týchto prednášok. Nie rýchle a stenografické poznámky poslucháčov na prednáškach, ale priamo odpisy zo Štúrových originálov. Urobili ich jeho traja žiaci: Karol Alexander Modráni, Ján Jaromír Matička a Ján Jaroslav Kmeť.

Ľudovít Štúr mal koncept prednášok rozvrhnutý takto: I. časť - Poézia symbolická, Poézia klasická, Poézia romantická a Pochop poézie slovanskej, II. časť - Poézia epická, Poézia lyrická, Srbská národná epika, Slovenská ľudová lyrika a Ukrajinská poézia dramatická. Týmto samostatným štúdiám, ktoré vcelku vytvárajú obšírnu monografiu, predchádzal úvod o význame umenia a poézie zvlášť v živote človeka i národov, pričom práve poéziu kladie na piedestál všetkých umení.