��������

Zbierka poézie básnika, prozaika a publicistu (1967) anticipujúca neokonceptualistické tendencie v slovenskej poézii. Priväzovanie textov o iné texty, ich vzájomné nadpájanie a prepájanie, otáčanie o 180 stupňov a mnohé ďalšie textové manipulácie. Toto všetko môžeme zahrnúť medzi formálne metódy, pomocou ktorých básnik Peter Šulej vystaval svoju zbierku básní ��ó���, v jednej z rovín naliehavo reflektujúcu hlavne stav vlastnej krajiny, jej minulosť aj prítomnosť. Druhou rovinou, tak ako už pri autorových predchádzajúcich knihách, je osobný život lyrického subjektu. Ide zväčša o témy zo sféry bežných životných skúseností, napr. sexuality, rodičovstva, bohémskeho života, no aj procesu umeleckej genézy. Obe tieto roviny sú prepojené - a to vcelku vtipne, ironicky, neotesane, ale aj citlivo a erudovane.  V tejto zbierke poézia Petra Šuleja dokazuje, že je pre ňu príznačný nielen experiment, ale aj konceptuálnosť. ��ó��� sú premysleným celkom, ktorý je v tomto smere azda ešte stále najkoncíznejšou artikuláciou Šulejovej autorskej stratégie.