ʰó spisovateľky, publicistky, dramatičky (1957) voľne nadväzuje na knihu rozhovorov s A. Kalinovou Mojich 7 životov. Hlavná hrdinka postupne odhaľuje záhadný príbeh mladej ženy na starom portréte a vťahuje nás do nerozlúštiteľného príbehu. S chladnou rafinovanosťou v útržkoch minulosti zrkadlí súčasnosť a vice versa. Zita zostáva po manželovej smrti sama. Do života jej ako blesk z jasného neba vstúpi cudzí osud. Na povale domu totiž nájde obraz krásnej mladej ženy, zápisky a staré denníky. Ponorí sa do odhaľovania cudzích životov, ktoré ju, hoci sa tomu spočiatku bráni, úplne pohltia. Odrazu vystupujú v knihe hrdinky dve: Zita, so svojimi priateľkami, spomienkami, už akoby naplneným životom, kontrastuje s rozkvitajúcim, rozvíjajúcim sa záhadným príbehom ženy z obrazu. Pátranie po neznámej na obraze vytvára mostík medzi dneškom a minulosťou, ktorá však ostáva zastretá tajomstvom.