��������

V debutovej zbierke Krátke detstvo kopijníkov dominuje prvá poloha. Svet detstva sa u neho nestáva iba etapou na životnej ceste, je pocitom, ktorý na hranici dospelosti môže nenávratne vyprchať, alebo v nás zostať v takmer neuchopiteľnej podobe. Motívy detsky bezbranného princa, jeho nepriliehajúceho brnenia, armády, kopijí; farebnosť, vytvárajúca zaujímavú, akoby hmlovinou zahalenú atmosféru, prelínanie siluet, obrysov, udalostí, príbehov či útržkov, to všetko neraz pôsobí dojmom, akoby sa čitateľ v básňach strácal a jeho čítanie bolo vždy prvotným, fascinujúcim dobrodružstvom na mape pokrytej cestami, cestičkami, jasnými bodmi miest, ktoré ale súhrnne nevedú k nijakému presnému cieľu, sú tu pre samotný úsek, ktorý treba prekonať, aby sa v hmle, dyme bez jasných signálov mohol roztvoriť nový smer.