ղľáԾ
dzá ň sa odohráva v 90. rokoch 20. storočia a prináša rôzne udalosti (bežný život, práca na divadelnej hre) popretkávané reflexiami na biblické témy, prestrihmi do minulosti, blízke osoby (žena, dcéra, vnučka, ale aj mŕtvi rodičia) a okolitý svet (prímestská dedina, niečo z Bratislavy). Ale nechýba ani politika či vyhranený názor na aktuálne dianie v polovici 90. rokov. Slobodove súdy sa časom stávajú jednoznačnejšími, je tu menej relativizovania, kdesi v pozadí zostávajú parodické prvky, ustavične je však prítomné sebapozorovanie, presné a neiluzívne. Všednosť, prezentovaná v drobných scénkach bežného života, v dialógu či iba jeho útržku, vytvára umelecky absolútne presnú paralelu „podstaty" života.
