Debutová zbierka autora je o fungovaní v informačnom a vnemovom pretlaku. O potrebe unikať na okraj, v snahe vydlabať možné posolstvá z všadeprítomného šumu. Zastaviť trieštenie obrazu okolitého sveta aj seba samého. V poetike zbierky sa mieša skutočnosť s alternatívnymi realitami a virtuálnymi svetmi, ľudia sa menia na svojich pluralitných avatarov. Irónia dorovnáva účet s melanchóliou a neodmysliteľné miesto tu zastávajú popkultúrne referencie, ako aj digitálny svet, kde hľadáme a strácame záchytné body pre vzájomné porozumenie.