��������

Nový básnický výber z tvorby Dany Podrackej je dnes pozoruhodným skrúteným hadom objavovania vlastnej cesty. Lyrickej hrdinke ju ukazuje láska, mementá zločinov druhých a všetko, čo ako Jakubov rebrík (pyramída či paternoster) dvíha hore a zjavuje ďalší nový horizont. Primárny fokus je na vyrovnávaní narušenej celistvosti ženy a spoločenstva, v ktorom dnes ako ľudstvo žijeme. Žene sa navracia status sebahľadania, identita premýšľajúcej, ktorá neprestráva mať kontakt primárne so svojou dušou -- no ani so svojím telom alebo so svetom tam vonku. Aby sa neprepadla do duchovnej prázdnoty, má svoj vlastný jazyk vnútra a cit pre metafyzické. Hovorí s mŕtvymi a hovorí s Bohom ako Matkou, vďaka čomu sa transcendentálnosť zviditeľňuje a vtláča sa mu originál ženského. To všetko (zvlášť vďaka posledným trom zbierkam) drží túto poéziu v centre záujmu súčasnej kritiky a naznačuje, že zastáva výnimočné miesto v kontexte (nielen) slovenskej poézie.

Monika Zumríková Kekeliaková